Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       13. september 2002 Nemecko pred voľbami – zahraničná politika v uplynulom legislatívnom období Ján Šalgovič Sociálni demokrati a Zelení spravili v uplynulých štyroch rokoch na diplomatickom poli niekoľko historických krokov. Najdôležitejším rozhodnutím sociálno-demokratického kancelára Gerharda Schrödera a zeleného ministra zahraničných vecí Joschku Fischera bolo vyslať jednotky Bundeswehru na vojenské zásahy do zahraničia. Dlhé desaťročia, od konca 2hej svetovej vojny, platilo, že z historického hľadiska by nemali nemeckí vojaci prekročiť hranice svojho štátu. Akcia medzinárodného spoločenstva na území bývalej Juhoslávie a zásah v rámci boja proti medzinárodnému terorizmu v Afganistane však prelomili aj tieto posledné mentálne zátarasy Studenej vojny. Nemecko sa stalo na diplomatickom parkete normálnym členom medzinárodného orchestra. Počas vlády červeno-zelenej koalície sa teda stratili zvyšky mimoriadneho, do istej miery páriovského postavenia Nemecka. Veď Nemecko sa nezúčastnilo napríklad na zásahu proti Saddámovi Hussajnovi v roku 1991; iba následne zaplatilo miliardový účet ako svoju podiel na boji internacionálneho spoločenstva proti dobyvačnému irackému diktátorovi. V uplynulých štyroch rokoch sa zjavne ukázalo, že takýto historický krok smerom k normalizácii Nemecka na diplomatickom parkete môže spraviť iba ľavicová vláda –SPD a Zelení. Kancelárovi Schröderovi sa totiž pod hrozbou straty vládneho žezla podarilo zneutralizovať ľavicovo-fundamentalistické krídlo sociálnej demokracie; zelenému ministrovi zahraničných vecí Ficherovi zase viac ako početných pacifistov v radoch zelených poslancov. Na druhej, negatívnej, strane zahranično-politickej bilancie kabinetu SPD/Zelení stojí súčasné verbálne ťaženie Gerharda Schrödera proti americkej politike voči Iraku. Svojím apriórnym „Nie!“ k akejkoľvek forme zásahu voči bagdadskému režimu sa totiž vmanévroval do mimoriadne nevýhodnej medzinárodnej situácie: Keďže si nenechal otvorené nijaké zadné vrátka, čoraz viac stojí na okraji celkového diania. Nemusel si hneď brať príklad od principiálne proamerického britského premiéra Tonyho Blaira. Stačilo by, keby sa správal tak šikovne, ako to robia francúzski politici. Prezident Jaques Chirac je vlastne otvorený na všetky strany – a tým má všetky žolíky v ruke. Gerhard Schröder stojí medzi črepinami porcelánu. Zatiaľ mu to je zrejme jedno, veď na budúcu nedeľu budú voľby. Ak ich však vyhrá – čo potom? Naďalej bude zásadovo proti americkým predstavám boja proti medzinárodnému teroru? Naďalej bude nepriamo podnecovať protiamerické nálady? Kancelár Gerhard Schröder sa v poslednom čase vydal na nebezpečné chodníčky, smerujúce do zahranično-politickej izolácie Nemecka. Buď on, alebo jeho vyzývateľ za kresťanské strany Edmund Stoiber, budú stáť po voľbách pred prvoradou úlohou: Skončiť súčasné diletantské akcie a vrátiť nemecko-americké vzťahy do normálnych koľají.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...