Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. september 2002 Joerg Haider opäť v stredobode pozornosti rakúskych médií Jaroslav Rozsíval Krajne pravicový rakúsky politik a bývalý šéf strany Slobodní Joerg Haider sa opäť raz ocitol v centre pozornosti médií. Joerg Haider je aj naďalej ústrednou postavou rakúskej politiky, bez ohľadu na mieru jeho úspešnosti u voličov. Všetko, čo sa v rakúskej politike v posledených rokoch dialo, nemohlo obísť všadeprítomného radikálneho korutánskeho politika, brnkajúceho svojimi populistickými výrokmi a aktivitami na emócie mnohých Rakúšanov. Nevypočítateľnosť je pritom neodmysliteľnou súčasťou jeho politickej taktiky – a to väčšinou v situáciách, v ktorých jeho strana stráca podporu verejnosti. Tohto roku napríklad Haider rozvíril politickú hladinu iniciovaním všeľudového vyjadrenia sa k českej atómovej elektrárni Temelín a k plánovanému rozširovaniu EÚ – výsledok tohto celonárodného referenda síce nebol záväzný pre rozhodovanie parlamentu, ale mimoriadne vysoká účasť umožnila rakúskym Slobodným opäť raz ukázať zuby. Prednedávnom oznámil Joerg Haider, že sa sťahuje z celoštátnej politiky, aby krátko na to incicioval vnútrostranícky odpor proti daňovej a proeurópskej politike vlády. Výsledkom jeho aktivity bol odchod ministrov za jeho stranu z koaličného kabinetu a následná demisia Schuesselovej vlády. Predsedníctvo strany Slobodní nominovalo potom Haidera na post predsedu, tri dni na to Haider svoju kandidatúru odvolal a dnes pripojil k svojmu rozhodnutiu ešte malú rozbušku: vyhlásil, že ho v piatok večer oslovil neznámy muž, ktorý ho vyzval, aby neohrozoval vládou plánovaný nákup 18 stíhačiek Eurofighter a odporučil mu, aby si dával pozor na svoju rodinu. Haider nákup stíhačiek odmieta, avšak - ako povedal - vzhľadom na bezpečnosť seba a svojej rodiny kandidatúru na funkciu straníckeho predsedu stiahol. Takéto zjavné podrobenie sa vyššej sile je však u Haidera, ktorý doteraz konflikty skôr vyhľadával, čímsi novým. Príčiny treba hľadať skôr v oslabenej pozícii jeho strany, alebo v sporoch so súčasným vedením strany, ktoré sa na plánovanom nákupe stíhačiek podieľalo v rámci činnosti vlády. Haider dokonca predtým vo svojom písomnom zdôvodnení stiahnutia kandidatúry uviedol, že hospodárske záujmy v súvislosti s nákupom stíhačiek ochromujú schopnosť jeho strany politicky konať. To naznačuje veľa, ale nič konkrétne. Možnými kandidátmi na post šéfa Slobodných sú podľa doterajších informácií dlhoroční Haiderovi spolupracovníci - Herbert Haupt či Mathias Reichhold - úradujúci minister dopravy. Faktom však je, že Slobodní, ktorí sa do koaličnej vlády dostali vďaka 27 percentnej podpore rakúskych voličov, stratili podľa prieskumov verejnej mienky už takmer polovicu svojich hlasov. Ich odchod z vlády je preto snáď aj pokusom o útek vpred. Rozpory ohľadom odloženého zníženia daní sú samozrejme oprávnenou príčinou rozpadu koalície – podobný spor sa napokon stal príčinou vládnej krízy aj v Českej republike. Haider však doteraz vždy kalkuloval s podporou svojich voličov. A tú si doteraz získaval aj spochybňovaním dlhoročnej rakúskej “politiky straníckych knižiek”, politiky rozdávania miest na základe straníckej príslušnosti – táto politika by v prípade pokračovania červeno-čiernej koalície Ľudovcov so Sociálnymi demokratmi pravdepodobne nezmizla a Haider by ako silný predstaviteľ opozície opäť mal z čoho vytĺkať politický kapitál. Haiderov tieň z kuloárov rakúskej politickej scény nezmizne – na čele jeho strany totiž niet charizmatickejšej osobnosti, ktorá by dokázala zjednotiť jej členov, ale aj voličov. Výsledok predčasných novembrových volieb v Rakúsku teda síce asi nebude hovoriť v prospech krajnej pravice, tá sa však s otvorenými nádejami díva do budúcnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...