Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       18. september 2002 Francúzsky súd prepustil prekvapujúco na slobodu Papona Daniel Raus Doslova šok spôsobila správa, podľa ktorej parížsky súd prepustil na slobodu bývalého predstaviteľa kolaborantského fašistického režimu Maurica Papona. Ten bol odsúdený za deportácie Židov. Nad jeho pozoruhodným prípadom sa zamyslel Daniel Raus. Spravodlivosť je dáma, ktorá nevyniká rýchlosťou – a ako sa zdá, v poniektorých prípadoch jej chýba aj dôslednosť. Presne týmto nedostatkom vďačí mnoho zločincov za to, že si pokojne chodia po slobode. Najnovším prípadom je bývalý vysoký predstaviteľ fašistického režimu vo Francúzsku Maurice Papon. Ten si odpykáva desaťročný trest za deportácie vyše 1500 Židov do koncentračných táborov. Parížsky odvolací súd ho však šokujúco prepustil na slobodu. Ako dôvod uviedol Paponov zdravotný stav. Ak by sme tento smutný prípad zovšeobecnili, mohli by sme konštatovať nasledovné: ak má niekto na svedomí ťažké zločiny a nechce sa mu do väzenia, potrebuje dve veci – dobrých právnikov a zlé zdravie (alebo aspoň príslušný lekársky posudok). Je ale otázka, či to platí všade. Napríklad v Českej republike práve prebieha súd s bývalými komunistickými prominentmi Jakešom a Lenártom – a veru, zdá sa, že im nepomôže ani pokročilý vek, ani presne načasované výpadky pamäte. Čo sa týka Papona, ten má 92 rokov a jeho odsúdenie pred štyrmi rokmi sa považovalo za úspech francúzskej justície. Jeho cesta za mreže bola však dlhá. Všetko sa začalo pred vyše 20-timi rokmi. Bývalý predstaviteľ Vichistického režimu bol vtedy ministrom financií a myslel si, že temná minulosť je zabudnutá. Jedného dňa si ale v novinách prečítal článok o deportáciách Židov z Bordeaux, ktorý obsahoval aj citát z nemeckého vojenského hlásenia, že Papon spolupracuje bez problémov a „je rýchly a dôveryhodný“. Nasledoval zložitý súdny proces, plný obštrukcií a odkladov, počas ktorého sa Papon snažil azda až príliš optimisticky vykresliť svoju spoluprácu s fašistami ako snahu zachraňovať židovských spoluobčanov. Na počiatku sa zdalo, že ho zachráni Najvyšší súd, a to kvôli obľúbeným „procedurálnym chybám“. Na konci však Papon radšej utiekol do Švajčiarska. V októbri 1999 ho Švajčiari vydali späť – a hlavný aktér príbehu putoval rovno za mreže. Prezident Chirac mu odvtedy už 3-krát odmietol udeliť milosť. Iný postoj ale zaujal Európsky súd pre ľudské práva - podľa neho nemal odsúdený dostatočný priestor na obhajobu. Terajšie rozhodnutie prepustiť ho na slobodu ale nikto nečakal. Bolo doslova šokom pre príbuzných obetí, ktorí (okrem iného) poukazujú aj na fakt, že Papon dal kedysi deportovať aj Židov s ťažkými chorobami. Zostáva teda iba nádej, že celá záležitosť sa ešte neskončila. Vyrovnávanie sa s minulosťou trvá celé generácie a je to bolestivý proces. Ak ho ale niektorý národ odmietne, pripravuje si naopak zlú budúcnosť. Z tohto pohľadu je pozoruhodná česká cesta. Obvineniu z vlastizrady čelia bývalí reprezentanti komunistickej totality Miloš Jakeš a Jozef Lenárt. O pár dní sa zrejme začne súd so 78-ročným Karlom Hoffmanom, ktorý po invázii v auguste 1968 zastavil rozhlasové a televízne vysielanie. Ukazuje sa však, že na lavici obžalovaných by mali sedieť predovšetkým takí ľudia, ako napríklad slovenský občan Vasiľ Biľak. Aj keď sa teda v Česku považuje vyrovnávanie sa s komunistickým dedičstvom za nedostatočné, nemožno ho označiť za nulové. Pre slovenské súdy by to mohla byť hodená rukavica, čo poviete.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...