Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       24. september 2002 Diskusia o Iraku v britskom parlamente Daniel Raus Vo Veľkej Británii sa začala diskusia o Iraku. Premiér Tony Blair je zástancom nekompromisného postupu, proti nemu je však mimoriadne silná opozícia. Poznamenajme ale, že všetci sa zhodujú v názore na diktátorské metódy a nebezpečnosť Husajnovho režimu. Otázkou je, ako voči nemu postupovať. Britský premiér Tony Blair odštartoval horúcu parlamentnú debatu o postupe voči Iraku. Naplnil tým sľub, že nepošle britských vojakov do vojny bez riadnej diskusie. Debatu avizoval už pred časom a nikoho nenechal na pochybách o svojom postoji: AUDIO: „Ak nebudeme čeliť hrozbe tohto porušovateľa medzinárodných zákonov a jeho barbarského režimu, vráti sa nám to, aj keď možno nie tento mesiac, možno ani budúci, možno ani tento či budúci rok. Raz sa nám to ale vypomstí, a čo sa mňa týka, nechcem mať na svedomí to, že sme vedeli o hrozbe, videli sme, ako sa blíži, a nič sme neurobili“. Britská vláda vydala tesne pred stretnutím parlamentu osobitnú správu, ktorá síce neobsahuje žiadne nové či prevratné informácie, je však zhrnutím účinkovania krutého irackého režimu. Vodca konzervatívnej opozície Ian Duncan-Smith teda ocenil, že vláda konečne zverejnila svoje dôkazy proti Husajnovi. Súhlasil aj s tým, že režim v Bagdade má prostriedky, mentalitu aj motív zaútočiť, a že jeho útok by mal vážne dôsledky aj pre Britániu. Pýta sa však, či je čas zasiahnuť proti Husajnovmu režimu, alebo sa má postupovať v rámci OSN. Na to odpovedá Tony Blair tvrdením, že už terajší tlak prináša ovocie. Bez hrozby vojenskej akcie by sa totiž Bagdad neobťažoval dať súhlas s príchodom inšpektorov, čo bol jeho postoj posledné štyri roky. Navyše, aj po príchode inšpektorov sa očakávajú nové obštrukcie. Premiér Tony Blair teda v parlamente varoval, že Saddám Husajn s vývojom zbraní neskončil: AUDIO: „V programe vývoja zbraní hromadného ničenia postupuje aktívne, premyslene a rozširuje ho. Politika kontroly nefunguje. Vývoj zbraní hromadného ničenia sa neskončil, naopak beží naplno“. Za poznámku stojí malý paradox: v otázke Iraku nepredstavujú skutočnú opozíciu proti Blairovi konzervatívci, ale jeho vlastní labouristi. Aj preto možno predpokladať, že diskusia nebude celkom jednoduchá. Irak správu britskej vlády odmieta. Namiesto racionálnych argumentov uvádza ale iba propagandistické vyhlásenia. Medzi ne patrí napríklad nasledovná veta ministra kultúry Hammáda Jusefa Hammádiho : AUDIO: „Pán Blair je súčasťou kampane sionistov proti Iraku, takže všetko, čo hovorí, je nepodložené“. Dodajme, že iracká propaganda nikdy nepoužíva slovo „Izrael“, iba termín „sionizmus“. Po Spojených štátoch sa teda stala Veľká Británia ďalšou krajinou, v ktorej prebieha vážna diskusia o postupe voči nebezpečnému irackému režimu. Ak premiér Tony Blair dokáže presvedčiť parlament o správnosti svojho postoja (a jeho dnešný úspech v dolnej snemovni to naznačuje), potom príde na slová jordánskeho kráľa Abdulláha, ktorý povedal, že o vojne v skutočnosti rozhodne Saddám Husajn. Pozrime sa ale aj na americkú diskusiu. V Spojených štátoch je odhodlanie vojensky zasiahnuť podstatne silnejšie, ako na britských ostrovoch. Otázkou je tam skôr úloha, akú by mala či nemala hrať Bezpečnostná rada OSN. Prezident George Bush jasne povedal, že ak by bola svetová organizácia brzdou riešenia problému, Washington bude konať aj bez nej: AUDIO: „Ide o slobodu a mier, takže ak OSN nebude konať proti Saddámovi Husajnovi, budú konať Spojené štáty a naši priatelia“. Kriticky vystupuje bývalý Bushov protikandidát, demokrat Al Gore. Ten tvrdí, že po 11.septembri sa svet obával akcií teroristov, ale teraz sa obáva akcií Spojených štátov. Al Gore vidí preto jedinú cestu v spolupráci s OSN: AUDIO: „Vojna proti terorizmu si očividne žiada multilaterálny prístup. Voči teroristom nedosiahneme úspech bez pokračujúcej podpory a spolupráce mnohých krajín“. Na posledné Bushove výroky reagoval aj generálny tajomník OSN Kofi Annan. Osobitne na otázku zmyslu svetovej organizácie po skončení studenej vojny. Často diskutovanou témou je totiž fakt, že štruktúra OSN zodpovedá minulosti, v ktorej sa dve mocnosti chceli vyhnúť fatálnemu jadrovému konfliktu. Na stole je otázka, či táto organizácia neskončí podobne, ako jej predchodca, Spoločenstvo národov. Kofi Annan si to nemyslí: AUDIO: „Myslím, že je prehnané hovoriť, že OSN bude mať existenčný problém a pôjde cestou Spoločenstva národov. Nič také sa nedeje“. Otázka Iraku je teda vážnym testom nielen Spojených štátov a ich spojencov, ale aj Ruska, Číny či samotnej OSN. V pozadí je otázka, ako sa má demokratický svet správať voči diktátorom. Pri hľadaní odpovedi pritom nemožno ignorovať otázku, ako sa naopak diktátori správajú voči demokratickému svetu. A ako poznamenal dnes Tony Blair, história nás učí, že diplomacia bez sily s diktátormi nikdy nefungovala.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...