Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       29. september 2002 O srbskom prezidentovi rozhodne zrejme až druhé kolo volieb Gabriel Sedlák Medzi najsledovanejšie medzinárodné udalosti uplynulého víkendu patrili voľby srbského prezidenta. V uplynulých dňoch sa svetu naskytla možnosť vidieť dve tváre Srbska. Jedna patrila jeho minulosti a bola reprezentovaná skutočnou tvárou exprezidenta Slobodana Miloševiča, proces s ktorým pred haagskym tribunálom opäť pokračoval. A v nedeľu to bol obraz súčasného Srbska, predstavovaný 6,5 miliónmi srbských voličov, ktorí hlasovali o osobe nového prezidenta väčšej z republík zvyškovej Juhoslávie. Išlo o prvé voľby srbského prezidenta od jesene roku 2000, kedy z tejto funkcie po búrlivých demonštráciách odstúpil Miloševič. Podľa prvých informácií sa na voľbách zúčastnilo viac ako 50 percent voličov, čo je základná podmienka ich právoplatnosti. Zároveň sa však očakáva, že v nedeľnom hlasovaní žiaden z jedenástich kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov a preto sa 13. októbra uskutoční druhé kolo. Mali by si v ňom zmerať sily súčasný juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica a jeho hlavný vyzývateľ, juhoslovanský vicepremiér Miroljub Labus. Pritom ešte predvlani patrili obaja do spoločnej protimiloševičovskej opozície. Miroljub Labus, podporovaný ďalším Koštunicovým oponentom – srbským premiérom Zoranom Džindžičom, chce, aby sa Srbsko stalo do roku 2010 členom Európskej únie. Hoci neoficiálna nezamestnanosť v Srbsku dosahuje až 30 percent, Labus počas kampane neváhal zdôrazňovať nutnosť ekonomických reforiem. Privatizácia podľa neho síce krátkodobo môže mať neblahé sociálne dôsledky, dlhodobo však krajine prospeje. AUDIO: „Urobíme všetko pre zrušenie hraníc a pre to, aby sme sa stali súčasťou zjednotenej Európy. Budeme spolupracovať a súťažiť s ostatnými, a myslím si, že na to máme.“ Labusov protikandidát, umiernený nacionalista Vojislav Koštunica, je opatrnejší, pokiaľ ide o reformy. Srbi podľa neho trpia už dnes dosť a tento jeho tón sa prejavil aj v kampani. AUDIO: „Kto môže vysvetliť takúto vysokú mieru nezamestnanosti ako je táto? Vláda zlyhala v sociálnej politike, mali by sa hanbiť.“ Voľby pripomenuli aj ďalšiu nezahojenú ranu srbskej spoločnosti – Kosovo, ktoré je srbské iba na papieri. Niektorí z tam žijúcich Srbov sa pod ochranou medzinárodných síl dostavili do volebných miestností, avšak etnickí Albánci, ktorí tvoria väčšinu provincie, dali svojím odmietavým postojom opäť najavo, že svoju budúcnosť vidia v nezávislosti od Belehradu. A okrem tohto orieška bude v agende budúceho srbského prezidenta aj rozpracovaná transformácia súčasnej Juhoslávie do voľnejšieho súštátia Srbska a Čiernej Hory.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...