Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       30. september 2002 V Bruseli sa debatuje o novej EÚ Jaroslav Rozsíval Výrazné rozpory medzi jednotlivými členmi Únie sú námetom rokovania ministrov zahraničných vecí EÚ, ktoré dnes prebieha v bruselskej centrále Únie. Podľa diplomatických zdrojov sa šéfovia diplomacií 15 európskych štátov mali dnes venovať o.i. aj otázke inštitucionálnych problémov EÚ, ktoré by mali byť vyriešené ešte pred rozšírením Únie smerom na Východ. Konkrétne ide o spôsob hlasovania v Rade ministrov: koľko hlasov v Rade dostanú noví členovia, koľko kresiel získajú v európskom parlamente v prechodnom období a predovšetkým: kedy vstúpi do platnosti dohoda z Nice. Táto dohoda, ktorá by sa mala stať základným inštitucionálnym predpokladom rozšírenia Únie, zostáva totiž aj naďalej doslova visieť vo vzduchu, pretože ju ešte stále neratifikovalo Írsko. Krajina rozhodovala o schválení dohody celonárodným referendom, ktoré minulý rok dopadlo v jej neprospech. Druhé celonárodné referendum by sa malo uskutočniť 19. októbra. Avšak prieskumy verejnej mienky naznačujú, že iba 37 percent írskych voličov by hlasovalo za zmluvu z Nice. Rozširovanie Únie je teda jedným z hlavných problémov, pred ktorým teraz stojí Brusel a s ním aj celá Európa. Hneď za ním sa vynára problém rozpočtovej vyváženosti nových členov po plánovanom rozšírení. Niektoré štáty by sa totiž mohli po roku 2004 ocitnúť pred väčšími finančnými problémami. Aspoň to naznačujú údaje, vyplývajúce z analýzy Európskej komisie. Podľa návrhu, ktorý dnes dostali na stôl európski ministri, by však medzi „postihnuté“ štáty určite nemalo patriť Slovensko. V roku 2004 by mohla Bratislava získať z rozpočtu EÚ o 136 miliónov eúr viac, ako doň vloží. A to je jednoznačne dobrá správa. Šéfovia diplomacií EÚ by sa dnes mali samozrejme venovať aj zahraničnej politike Únie, najmä riešeniu krízy na Blízkom východe a vzťahom k Medzinárodnému trestnému tribunálu. Ministri by mali zaujať spoločný postoj nielen vo veci zachovania integrity súdu, ktorý bude mať celosvetovú jurisdikciu pre vojnové zločiny a zločiny voči ľudskosti, ale aj pri zohľadnení obáv Washingtonu zo jeho zneužívania. Ministri chcú v tejto otázke dosiahnuť kompromis pre stanovenie spoločných pravidiel pre uzatváranie bilaterálnych dohôd, zaručujúcich imunitu americkým občanom. Tretím problémom je vzťah EÚ a Ruska, konkrétne pri riešení ruskej pobaltskej enklávy Kaliningrad. Európska komisia navrhla Moskve, aby občania Kaliningradu mali k dispozícii tzv. kaliningradský pas, ktorý by nahradzoval viacrazové vízum. Ministri sa zhodli aj na tom, že vo veci odzbrojenia Iraku by mala byť hybnou silou predovšetkým OSN. Únia sa však odteraz bude zaoberať aj zahraničnopolitickou orientáciou voči krajinám, ktoré sa čoskoro ocitnú pri jej východných hraniciach, predovšetkým na Balkáne. Aj táto skutočnosť naznačuje rysujúcu sa novú tvár starého kontinentu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...