[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



30. september 2002

Rumunsko a spor USA s EU o Medzinárodný trestný súd OSN

Anna Rausová

Medzi Európou a Spojenými štátmi to v nedávnej minulosti zaškrípalo nielen kvôli oceliarskym ochranárskym tendenciám za oceánom či najnovšie kvôli prípadnej vojne proti Iraku. Predmetom veľkých diskusií je aj Medzinárodný trestný súd OSN. Washingtonu sa podarilo v júli dosiahnuť, že Bezpečnostná rada odhlasovala rezolúciu o jednoročnej imunite amerických občanov v zahraničí. Súd, ktorý podporuje Európska únia a naopak odmietajú Spojené štáty, dostal do ťažkej situácie uchádzačov o členstvo v únii i v NATO. Príkladom je Rumunsko.

Medzinárodný trestný súd sa stal predmetom sporu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, keďže Brusel patrí medzi jeho hlavných stúpencov. Ani v radoch únie však nepanuje jednota. Washington sa usiluje o trvalú imunitu pre svojich občanov a preto sa snaží o bilaterálne dohody, na základe ktorých by určitá krajina nevydala súdu napríklad amerických príslušníkov mierových síl. Veľká Británia a Taliansko naznačili, že by takúto dohodu podpísali. Nemecko a Švédsko zasa zastávajú stanovisko, že ročná imunita pre Američanov je dostatočným ústupkom.

Do neľahkej situácie sa však dostali kandidátske krajiny na vstup do Únie i NATO. Brusel im dal jasne najavo, aby vyčkali na jeho stanovisko, ale Washington sa zasa usiluje s nimi o bilaterálnu dohodu. Rumunsko, ktoré potrebuje mocných priateľov – teda aj Brusel aj Washington - ju už podpísalo. Teraz však zaujalo vyčkávací postoj, chce si udobriť aj úniu, ale zároveň zachovať aj dobré vzťahy s Bielym domom. Z Bruselu prišla totiž do Bukurešti zdrvujúca kritika a zároveň želanie, aby každý uchádzač o vstup počkal na spoločné rozhodnutie únie. Predseda hornej komory rumunského parlamentu – Senátu – Nicolae Vacaroiu následne oznámil odloženie rozpravy o ratifikácii dohody na neurčito:

AUDIO:
„Odpoveď je veľmi jednoduchá: neexistuje termín, dohoda ešte nebola postúpená do oboch komôr parlamentu. Čakáme na to, kým únia a Spojené štáty dospejú k spoločnému stanovisku v tejto otázke“.

Rumunsko je spomedzi uchádzačov o členstvo v transatlantických inštitúciách jedinou krajinou, ktorá bilaterálnu dohodu o Medzinárodnom trestnom súde OSN so Spojenými štátmi podpísala. Táto ochota, Bruselom vykladaná ako neuváženosť, je považovaná za snahu Bukurešti získať čo najväčšiu podporu súčasnej americkej administratívy pre vstup do NATO.

Rumunsko sa bránilo, že keby Európska únia mala jasné spoločné stanovisko, bolo by konalo inak. Šéf rumunskej diplomacie Mircea Geoana , ktorého ministerstvo dohodu s Washingtonom podpísalo, považuje záležitosť za ukončenú:

AUDIO:
„Jednoducho a jasne, pre mňa je táto téma uzatvorená. Od diskusií s predsedom Európskej komisie Prodim je téma ukončená a nebudem ju už komentovať“.

Analytici sa oprávnene domnievajú, že Rumunsko si odložením ratifikácie bilaterálnej dohody so Spojenými štátmi o medzinárodnom trestnom súde OSN dvere do NATO nezatvorilo. Kvalifikáciou na členstvo totiž nie je otázka trestného tribunálu OSN.

Ministri zahraničných vecí európskej 15-y po vyše mesačných prípravách napokon v Bruseli dospeli ku kompromisnému riešeniu: únia umožní dohody s Washingtonom, ale iba pre diplomatov a príslušníkov mierových misií. To by malo podľa Bruselu zbaviť Spojené štáty obáv z politicky motivovaných stíhaní jeho občanov v zahraničí. Teraz si treba počkať, ako na riešenie únie bude zasa odpovedať Biely dom.



[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print