|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
1. október 2002
|
EÚ a Medzinárodný trestný súd OSN
|
Jaroslav Rozsíval
|
Otázka účinného a objektívneho fungovania Medzinárodného trestného súdu OSN, ktorý oficiálne začal svoju činnosť 1.júla tohto roku, je predmetom niekoľkomesačných sporov západných štátov. V tejto súvislosti si všimnime predovšetkým postoj EÚ k požiadavke Washingtonu na zaručenie imunity svojich občanov pred týmto tribunálom.
Včera sa v Bruseli uskutočnili dôležité rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, venované o.i. aj otázke Medzinárodného trestného súdu ICC. Krátko po vzniku tejto inštitúcie sa Spojené štáty obrátili na celý rad štátov so žiadosťou o uzavretie bilaterálnej dohody, ktorou by jej občania získali právnu imunitu pred súdom. Washington má totiž obavy z politického zneužívania súdu voči americkým občanom, napríklad voči príslušníkom medzinárodných mierových síl. Tribunál ICC by sa mal zaoberať predovšetkým vojnovými zločinmi a zločinmi voči ľudskosti, a to s celosvetovou pôsobnosťou. Americká požiadavka však vyvolala medzi členskými štátmi EÚ rozpory, kvôli rozličnému prístupu jednotlivých vlád k danému problému. Dohodu o zaručení imunity amerických občanov uzavrelo doteraz so Spojenými štátmi na celom svete dvanásť krajín. Ministri EÚ sa preto včera dohodli na stanovení spoločných princípov, ktoré by členské štáty EÚ mali dodržiavať pri uzatváraní bilaterálnych dohôd vo veci Medzinárodného súdu. Dánsky minister zahraničných vecí Per-Stig Moeller k tomu včera uviedol:
AUDIO: „Tieto princípy reprezentujú červené čiary, ktoré vytýčili naši právnici. Sú vytvorené s cieľom zachovania integrity štatútu súdu. Pokiaľ sa jednotlivé štáty budú pohybovať v rámci týchto kraníc pri bilaterálnych kontaktoch so Spojenými štátmi, integrita súdu nebude podkopaná.“
Napriek tomu však nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer zopakoval, že Nemecko neuzavrie s Washingtonom žiadnu bilaterálnu dohodu, a že nie je ochotné zaručiť americkým občanom mimoriadnu imunitu. Faktom však je, že na to, aby sa americkí vojaci neocitli zoči-voči prípadnému stíhaniu medzinárodným súdom, nemusí mať Washington podpísanú špeciálnu dohodu – na túto kauzu sa totiž môže vzťahovať aj dohoda o rozmiestnení vojsk - Status of Forces Agreement, ktorá zaručuje americkým vojakom istý stupeň právnej imunity. Týka sa to aj 71 tisíc amerických vojakov, rozmiestnených na území Nemecka.
Organizácia, zaoberajúca sa ochranou ľudských práv, Amnesty International, so sídlom v Londýne, však označila spoločné stanovisko európskych ministrov za krok späť s tým, že ostatné krajiny, ktoré doteraz váhali s podpisom dohody, majú už z Bruselu zelenú. Ako príklad môžeme uvioesť Rumunsko, ktoré kandiduje na vstup do EÚ. Američania sa tak môžu čoskoro ocitnúť mimo dosahu súdu, konštatuje Amnesty International. Dodajme, že jednou z podmienok EÚ pre uzatváranie bilaterálnych dohôd, je stanovenie imunity iba pre vojakov a pracovníkov, operujúcich v rámci zahraničných misií. EÚ požaduje aj záruku, že občania Spojených štátov, obvinení zo zločinov, budú súdení aspoň americkými súdmi. Washington však žiada imunitu pre všetkých svojich občanov bez výnimky. Agentúra Reuters cituje nemenovaného západného diplomata, podľa ktorého je jednota Európskej Únie v tejto záležitosti iba zdanlivá a rozpory sa opätovne zvýraznia po podpise bilaterálnych zmlúv so Spojenými štátmi. Podobný postoj zastáva aj riaditeľ Amnesty International Dick Oosting – Únia podľa neho nemá možnosť vykonávať efektívny dohľad nad dodržiavaním stanovených princípov. Bez ohľadu na to je však otázka účinnosti Medzinárodného súdneho tribunálu OSN aj naďalej otvorená. Princípom jeho pôsobenia je nielen dosiahnutie spravodlivosti na celom svete, ale aj odstrašenie potenciálnych vojnových zločincov, spoliehajúcich sa na ochranu svojho domáceho, zväčša skorumpovaného prostredia. A práve možnosť zneužitia existencie súdu v prospech záujmov pochybných režimov je jednou z príčin obáv Washingtonu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|