Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       1. október 2002 Labouristi podporili Blaira, aj čo sa týka Iraku Daniel Raus A teraz horúca medzinárodná téma. Spojené štáty a Veľká Británia sa pokúšajú presadiť v Bezpečnostnej rade OSN novú rezolúciu o Iraku. Tá by mala predovšetkým umožniť prístup inšpektorov na akékoľvek miesto, teda aj do takzvaných prezidentských palácov či mešít. Vylúčili by sa tým obštrukcie bagdadského režimu, ktoré v minulosti po príchode inšpektorov vždy nasledovali. Nová rezolúcia má obsahovať aj hrozbu vojenského zásahu v prípade, že Irak medzinárodné spoločenstvo ani teraz nebude rešpektovať. Odmietavý postoj majú Rusko a Francúzsko a nadšene sa netvári ani Čína. Tvrdý postoj voči Bagdadu musí ale obhajovať na britských ostrovoch premiér Tony Blair, a to vo svojej vlastnej strane. Podrobnosti ponúka Daniel Raus. Britský premiér Tony Blair dosiahol dôležité víťazstvo: podporu svojej strany pre tvrdý postoj voči Iraku. Je to ale podpora, mierne povedané, váhavá. Labouristi sa chcú očividne vyhnúť vojne a – pod ťarchou Blairových argumentov – ju prijali skôr ako účinný prostriedok nátlaku na Saddáma Husajna. V tomto duchu argumentoval napríklad minister zahraničných vecí Jack Straw, keď podčiarkol, že bagdadský režim pripustil obnovenie misie zbrojných inšpektorov OSN iba vďaka hrozbe vojenského zásahu - nebola za tým žiadna potreba urobiť dobrý skutok. Keby teda medzinárodné spoločenstvo od hrozby odstúpilo, všetko by sa vrátilo do čias, keď Husajn rezolúcie OSN s prehľadom ignoroval. V dnešnom – napäto očakávanom – prejave Tony Blair podčiarkol, že Amerika a Británia majú spoločné hodnoty, ktoré sú univerzálne: AUDIO: „Naše hodnoty nie sú iba západné hodnoty, sú to ľudské hodnoty. Kedykoľvek a kdekoľvek majú ľudia šancu prijať ich, prijímajú ich za svoje vlastné“. Blairov prejav bol často prerušovaný nadšeným potleskom. A to dokonca aj keď sa premiér vydal na tenký ľad a začal hovoriť o Iraku. Podčiarkol, že ak Bagdad nesplní rezolúcie OSN, bude potrebné konať: AUDIO: „Ak ich nebude rešpektovať, potom treba zvážiť nasledovné: ak sa nájde spoločná vôľa rozpoznať nebezpečenstvo, ale nebudeme mať spoločnú vôľu mu čeliť, potom nezničíme autoritu Ameriky či Británie, ale samotného OSN“. Labouristi sa stretli v anglickom Blackpoole a tvrdá výmena názorov sa očakávala. Predchádzala pritom prejav Tonyho Blaira. Debata bola naozaj emociálne vypätá a silná vnútrostranícka opozícia ponúkla dokonca vlastnú verziu nezáväznej rezolúcie proti vojne. Eileen Sinclairová napríklad vyhlasovala, že sa hanbí za britskú zahraničnú politiku, a prípadný útok na základe nedostatočných dôkazov označovala za nespravodlivý. V tom sa s ňou stotožnili viacerí. Minulý týždeň totiž britská vláda predložila správu, ktorá je zhrnutím Husajnových zločinov, neobsahuje ale nič nové o jeho spojení s teroristami či vývoji jadrovej zbrane. Z tohto dôvodu sa nestala jasnou odpoveďou na volania po pádnych dôkazoch. Za premiéra Tonyho Blaira sa však ako jeden muž postavili kľúčoví ministri jeho kabinetu. Gordon Brown, ktorý má na starosti financie, zdôrazňoval potrebu jednotného postupu medzinárodného spoločenstva. Minister obrany Geoff Hoon dokonca prirovnal boj proti terorizmu k vojne proti nacizmu. V rezolúcii, ktorú napokon labouristickí delegáti prijali, sú tvrdé formulácie o vojenskej akcii, ku ktorej môže vláda prikročiť, ak to bude nevyhnutné. Rovnako sa ale zdôrazňuje aj potreba vyčerpať najskôr všetky mierové možnosti v rámci OSN. Dodajme, že postavenie Tonyho Blaira vo vlastnej strane je trocha kuriózne. Podstatne viac ho totiž v danej otázke podporujú opoziční konzervatívci. Je ale všeobecne známou pravdou, že Tony Blair dávno prekročil tieň ľavicových labouristov, a vďaka tomu ich priviedol k moci. Stal sa reprezentantom takzvaných „nových labouristov“, ktorí pochopili neživotnosť starých socialistických snov a namiesto nich fakticky prijali tradične pravicové programy. V tomto kontexte stojí za pozornosť veta z jeho dnešného prejavu, že totiž „správne rozhodnutie je zvyčajne to, ktoré je najťažšie“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...