Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       4. október 2002 Silné osobnosti hnacím motorom EU, čo po jej rozšírení? Anna Rausová Čoraz viac sa ukazuje, že na rozhodovací proces v Európskej únii má vplyv niekoľko silných osobností – politikov: Schroeder, Chirac, Blair a Berlusconi. Tento fenomén môže byť ešte silnejší po roku 2004, kedy sa predpokladá rozšírenie únie o východoeurópske krajiny. Budú mať Slovensko, Poľsko či Česká republika silných vodcov, ktorí sa dostanú do neformálneho užšieho kruhu? Európska únia je dobrovoľným združením slobodných a rovnocenných krajín. Pozorného pozorovateľa diania v Bruseli však neprekvapí politická realita, že iba hŕstka vodcov – z veľkých krajín – zohráva kľúčovú úlohu, zatiaľ čo malé štáty sa o ňu iba viac-menej neúspešne snažia. Hnacím motorom strategického chodu únie sú predovšetkým nemecký kancelár Gerhard Schroeder, francúzsky prezident Jacques Chirac, britský premiér Tony Blair a taliansky premiér Silvio Berlusconi. Dá sa povedať, že títo štyria sú kľúčovými hráčmi pri určovaní smerovania únie, či niekedy skôr nesmerovania, v medzinárodných záležitostiach. Schroeder je sociálny demokrat, v ekonomike razí tzv. tretiu cestu. Jeho pragmatickosť sa prejavila v nedávnej predvolebnej kampani. Nie bezdôvodne sa hovorí, že mu voľby pomohla vyhrať protiamerická karta. Schroeder a Blair sú priatelia a prirodzení spojenci. Britský premiér inklinuje k pravej časti labouristického politického spektra, je tiež stúpencom tretej cesty. Je však aj verným spojencom Spojených štátov. Hodnoty Blairovej zahraničnej politiky sú v hrubých obrysoch zhodné s americkou. Jacques Chirac - uhladený, umiernený konzervatívec, je osobitnou kapitolou. V súlade s typickou galskou tradíciou ovplyvňuje tok udalostí v únii tak, aby maximalizoval výhody pre Francúzsko. Chirac a Schroeder si osobne až tak veľmi „nepadnú“, svedčí o tom aj to, že nemecký kancelár po nedávnom tesnom znovuzvolení nezamieril najprv do Paríža, ale do Londýna, i keď mal na to osobitné dôvody – nápravu vzťahov s Washingtonom. Prvý muž vlády v Ríme – mediálny magnát Silvio Berlusconi – je známy svojimi metódami najkratšej cesty. Jeho podnikateľské praktiky mu vyniesli súdne spory aj za hranicami vlasti, čo k jeho reputácii neprispelo. Berlusconi nie je nadšencom spoločného európskeho projektu. Niektorí členovia jeho kabinetu sa netaja silným protieurópskym sentimentom. Vhodnou ilustráciou vťahov medzi týmito štyrmi politikmi je napríklad kompromis, ku ktorému dospela únia v otázke americkej požiadavky imunity pred Medzinárodným trestným súdom OSN, ktorý Brusel silne podporuje. Blair vyjadril silné pochopenie pre obavy Washingtonu, že jeho občania by sa mohli stať terčami politicky motivovaných obvinení. Spojenca našiel v Berlusconim a obom sa podarilo zvrátiť negatívny postoj únie, vrátane veľmi váhavého Nemecka. Výsledkom je podstatný ústupok Spojeným štátom oproti pôvodnému stanovisku. V otázke Iraku je zasa iné „spojenectvo“. Schroeder a Chirac sa začiatkom októbra v Paríži zhodli v opozícii voči akejkoľvek novej rezolúcii OSN o Iraku, ktorá by obsahovala hrozbu vojenskej akcie proti Bagdadu. Blairovi, ktorý je v tejto otázke na strane Washingtonu, sa zatiaľ nepodarilo prelomiť tento postoj. Výsledkom je to, že únia nemá spoločné stanovisko voči Iraku. Protiváhou francúzsko-nemeckého tandemu, ktorý bol po desaťročia hnacím motorom európskej integrácie, sa stáva nepísané spojenectvo medzi Blairom, Berlusconim a španielskym konzervatívnym premiérom Jose Maria Aznarom. Toto trio dáva prednosť iba obmedzenej integrácii medzi samotnými členmi únie. Situácia sľubuje ešte väčšie komplikácie po plánovanom veľkom rozšírení únie o štáty východnej Európy. Tak napríklad počtom obyvateľov veľké Poľsko bude určite chcieť hrať v Bruseli „prvú ligu“. Hovorí analytik Alexander Smolar z varšavskej nadácie Štefana Bátoryho: AUDIO: „Poľská politická reprezentácia má ambíciu hrať takúto úlohu a neprekvapilo by ma, keby podporovala politiku uvedeného zoskupenia. Podľa mňa je možné, že Poľsku bude bližšia vízia Európy, akú zastávajú Taliansko, Španielsko a Británia“. Táto skupina by mohla vyrovnať doterajšiu dominantnosť francúzsko-nemeckej osi. Či však bude mať Varšava na prvoligové zápolenie, je otázne: AUDIO: „Po mnoho rokov bude Poľsko, podobne ako ostatné kandidátske štáty, príliš zaneprázdnené svojimi vnútornými problémami pri prispôsobovaní sa bruselským pravidlám. To spotrebuje veľkú časť ich energie.“ Veľkou otázkou teda je, čo sa stane po roku 2004, kedy by mala mať únia 25 členov namiesto súčasných 15. Medzi novými členmi budú aj malé krajiny. Analytik Pál Tamáš z maďarskej akadémie vied predpovedá, že súčasná „silná štvorka“ – Blair, Schroeder, Berlusconi a Blair – si súčasné silné pozície dlho neudrží: AUDIO: „Ja verím v silu malých členov. Neverím, že z dlhodobého hľadiska zostanú Schroeder, Berlusconi, Blair či Chirac silní. Na súdržnosť je potrebná dobre premyslená vízia sveta a tieto štyri krajiny majú na zreteli svoje národné záujmy a nemajú žiadnu víziu“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...