Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       8. október 2002 Česi sa vážne začínajú zaoberať otázkou, kto nahradí Havla Gabriel Sedlák Václav Havel nedávno, naposledy ako prezident, navštívil Spojené štáty. Rovnako rozlúčková má byť jeho zajtrajšia účasť na rokovaní dolnej komory českého parlamentu. Havlovi sa jednoducho blíži čas lúčenia s pražským Hradom. A ako pokročila česká spoločnosť v hľadaní jeho nástupcu? Česi sa nedávno začali lúčiť s tzv. tuzemským rumom. Táto tradičná česká liehovina je jednoducho niečím iným ako to, čomu hovorí rum Európska únia, a tak musí takpovediac „z kola von“. Horšie by pre Česko bolo, ak by sa muselo zriecť niektorého z pilierov českého exportu. V prenesenom zmysle slova sa však čosi také na západ od rieky Moravy blíži. Blíži sa koniec éry najlepšieho vývozného artiklu ČR – prezidenta Václava Havla. Václav Havel je uznávaný a rešpektovaný nielen v kultúrnom okruhu, do ktorého patrí. Za takmer 13 rokov, ktoré prvý postkomunistický a posledný československý prezident prežil na pražskom Hrade, sa stal klasikom. Počúvajú ho nielen ľudia, ktorí majú úprimný záujem o jeho slová, ale aj snobi, i keď toto dnes už platí skôr o cudzine ako o jeho vlasti. Tam už básnik nie je prorokom. Avšak aj Havlovi politickí odporcovia si uvedomujú, že hľadanie nástupcu človeka, ktorého meno svet vyslovuje spolu s menami svetových lídrov, nebude jednoduché. No tento proces sa pomaly, ale isto začína rozbiehať, keďže Havlov mandát vyprší už 2. februára. Úplne jasno majú v tejto otázke komunisti: ich kandidátom sa stal bývalý vojenský prokurátor Miroslav Kříženecký. Hoci napokon hlasy komunistických zákonodarcov môžu o osobe budúceho prezidenta rozhodnúť, je prakticky vylúčené, aby uspel ich kandidát. Pozornosť preto pútajú mená, o ktorých sa hovorí v ostatných štyroch parlamentných stranách. Ľudovci a liberáli z Únie slodoby prišli pred časom s myšlienkou priamej voľby hlavy štátu. Nedávno zistili, že ju už do januára nestihnú pretaviť do podoby zákona. Aj budúceho prezidenta tak budú voliť poslanci a senátori českého parlamentu. Silnejší partner ľudovcov a unionistov vo vládnej koalícii – sociálna demokracia – sa však podujal usporiadať aspoň akési interné referendum. Jednou z príčin tohto rozhodnutia je zrejme fakt, že v strane neprevládol jednoznačný názor, koho by mala kandidovať. Ľudia blízki expremiérovi Milošovi Zemanovi presadzujú práve jeho. Nový líder a premiér Vladimír Špidla oslovil zasa ombudsmana Otakara Motejla. Niet sa čo čudovať, keď si pripomenieme Špidlovu snahu nadviazať iba na pozitíva Zemanovho vládnutia, nie na jeho škandalózne výroky, ktoré si napríklad v prípade porovnania Jásira Arafata s Adolfom Hitlerom vyslúžil takúto reakciu hovorcu Európskej komisie Jeana-Christopha Filoriho. AUDIO: „Takýto jazyk nie je to, čo očakávame od budúceho členského štátu.“ Verejnosť, hlavne tá sociálno-demokratická, si bude môcť vyberať zo štyroch mien, hlavný boj sa ale zrejme odohrá medzi Zemanom a Motejlom. Svoju podporu ombudsmanovi Motejlovi nevylučuje Únia slobody, ktorá asi nenavrhne vlastného kandidáta. Druhým mužom, ktorému by mohli dať unionisti svoje hlasy, je kandidát ľudovcov, šéf Senátu Petr Pithart. Počítať hlasy poslancov a senátorov pre toho-ktorého kandidáta je dnes ešte predčasné, pretože na prelome októbra a novembra sa uskutočnia voľby do tretiny Senátu. Až po nich bude jasné, aká je skutočná, prípadne potenciálna podpora jednotlivých uchádzačov o najvyššiu funkciu. Práve z týchto dôvodov ODS doteraz tvrdila, že o svojom kandidátovi rozhodne až po senátnych voľbách. V strane sa pritom ako o možnom kandidátovi hovorilo výlučne o predsedovi Václavovi Klausovi, ktorý ešte tesne po júnových voľbách do snemovne prekypoval bojovnosťou. Napríklad keď ľuďom z Únie slobody vyčítal prehru pravice. AUDIO: „Nesmiřitelným čtyři roky trvajícím bojem proti Václavu Klausovi, proti ODS, proti opoziční smlouvě atd. jste způsobili ten pád, který nastal.“ Tých, čo si v ODS mysleli iné, vtedy ešte nebolo počuť. V uplynulých dňoch však v hlavnej opozičnej strane nastal zlom. Už aj v najužšom vedení strany sa šíri názor, že s Klausom sa už voľby vyhrať nedajú. Václav Klaus, pod ktorého vedením ODS už dvakrát voľby nevyhrala, sa včera pod rastúcim tlakom na výmenu v kresle šéfa strany rozhodol ešte do volieb oznámiť, čo zamýšľa. Teda či bude v decembri obhajovať svoje líderstvo v strane a či sa chce o mesiac neskôr uchádzať o post hlavy štátu. Voľba nového českého prezidenta sa niekedy možno zbytočne preceňuje. Zrejme aj kvôli masarykovskej tradícii, ktorej pokračovateľom Havel do istej miery bol. V skutočnosti by však Čechom na pražskom Hrade možno úplne stačil kvalitný úradník, ktorý by bol iba špičkou ľadovca občianskej spoločnosti, o ktorú Havlovi vždy išlo. O čo menej problémov bude komplikovať každodenný život českých občanov, o to menšiu pozornosť bude pútať nielen prezident, ale politici vôbec.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...