Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       9. október 2002 Komisia EU povedala áno na rozšírenie Daniel Raus Z Bruselu prišla dôležitá informácia. Európska komisia prijala správu o stave príprav kandidátskych krajín (a teda aj Slovenska) na vstup do Únie. Správa je pozitívna, všetky úskalia ešte ani zďaleka nie sú zažehnané. Keď v čase pádu železnej opony zahlásil Ján Budaj do ampliónu na dunajskom brehu svoje známe „ahoj Európa“, nikto netušil, aká dlhá bude vlastne cesta na vytúžený Západ. Odvtedy uplynulo takmer 13 rokov – a ukazuje sa, že na integráciu bývalých komunistických krajín sú potrebné nielen ich kroky, ale aj kroky Európskej únie. Tá totiž prežíva dva dôležité procesy: jedným je príprava rozšírenia a druhým vnútorná reforma. Tieto procesy sa pritom niekedy vzájomne podporujú, častejšie spolu ale naopak súťažia. Francúzsko napríklad pred časom razilo nasledovný postup: najskôr reforma, potom rozširovanie. Briti to ale kritizovali s tým, že Únia sa zbytočne zamotala do vlastných problémov, namiesto užitočnejšieho prijímania nových členov. Teraz urobil Brusel krok, ktorý stojí za pozornosť. Má podobu správy o postupe jednotlivých kandidátov. Predstavitelia Európskej komisie hovorili doslova v superlatívoch. Napríklad komisárka pre životné prostredie Margaret Wallstromová: AUDIO: „V zásade je to záväzok k rozšíreniu. V tejto historickej chvíli je to historické rozhodnutie. Zo strany komisie je tu absolútne prianie a vôľa“. V podobnom duchu sa vyjadroval aj šéf komisie Romano Prodi: AUDIO: „Myslím si, že pre komisiu je to najdôležitejší deň za posledných najmenej 5 rokov, pretože rozšírenie je naším hlavným záväzkom, základným kameňom našej stratégie“. Ale pozor. Čert nikdy nespí. Tentoraz číha v podobe írskeho referenda, ktoré sa bude konať od soboty o týždeň. V krajine slávneho piva Guinness sa bude hlasovať o prijatí alebo odmietnutí dohody z Nice. Práve v nej sa stretáva rozširovanie Únie a jej vnútorná reforma. Obsahuje totiž zmenu inštitúcií tak, aby sa zachovala pružnosť rozhodovania aj s vyšším počtom členov. Íri už raz povedali „nie“ – a je otázka, či sa im chce meniť názor. Obavy vyjadril aj Romano Prodi: AUDIO: „Trocha sa bojíme írskeho referenda, pretože ak jeho výsledok bude záporný, bude to ťažký, neriešiteľný problém. Verím ale, že Íri pochopia dôležitosť tohto rozhodnutia“. Varovný hlas pozdvihol aj komisár pre rozšírenie Guenter Verheugen. V rozhovore pre nemecký rozhlas dokonca spochybnil možnosť rozšírenia, ak sa Íri rozhodnú negatívne. V Bruseli zachoval aspoň diplomatickú dávku optimizmu: AUDIO: „Musíme ešte prekonať množstvo prekážok, dnešný krok je ale veľmi dôležitý – nepochybne najdôležitejší. Ďalšie sa budú ale ešte len pripravovať. V zásade ale verím, že sa nám podarí dodržať časový plán“. Pre Slovensko je najnovší krok Únie nepochybne dobrou správou. Potvrdilo sa jeho miesto v prvej vlne uchádzačov, aj keď ich je spolu desať. Znamená to, že s ukončením prístupových rozhovorov sa ráta do konca roka a so vstupom v magickom roku 2004. Do druhej vlny sa dostali Bulharsko a Rumunsko - tie nevstúpia do Únie pred rokom 2007. A posledný kandidát, Turecko, sa ešte nedopracoval ani k možnému termínu vstupu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...