Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       9. október 2002 Novým populistickým stranám sa vo východnej Európe darí Gabriel Sedlák Voľby v postkomunistickej časti Európy opakovane ukazujú, že sa v tomto regióne stále darí novým stranám, ktorým nie je cudzí populizmus. Naposledy sa to ukázalo minulý víkend v Lotyšsku. Tomuto javu sa však nevyhlo ani Slovensko. Nové tváre. Toto slovné spojenie sa pri hľadaní receptu na volebný úspech objavuje často aj na Západe. A to vtedy, keď sa služobne starí politici z rôznych dôvodov opotrebujú, či dokonca zdiskreditujú. Na rozdiel od západných štátov však v strednej a východnej Európe prichádzajú na trh spolu s novými tvárami aj úplne nové politické strany. Ide o jav, ktorý je napríklad v Spojených štátoch či Británii, kde sa pri moci striedajú dve hlavné strany, takmer nepredstaviteľný. Avšak to, čo by u voličov v Albione neuspelo, má živnú pôdu na východ od bývalej železnej opony. Posledným príkladom je minulý víkend v Lotyšsku. Tamojšie voľby vyhral iba niekoľko mesiacov starý Nový čas bývalého šéfa centrálnej banky. Hnutie bývalého bulharského kráľa Simeona potrebovalo vlani od svojho vzniku k prevzatiu moci iba dva mesiace. A aby sme nechodili po príklady ďaleko, do kategórie strán, o ktorých je reč, je možné zaradiť aj slovenskú Alianciu nového občana. Strana bývalého riaditeľa televízie Markíza Pavla Ruska je dnes členom vládnej koalície. Slovensko patrí mimochodom medzi krajiny, ktoré majú bohaté skúsenosti s populistami pri moci. Mečiarovo HZDS bolo svojho času hlavnou vládnou stranou. A okrem neho bol v nedávnych voľbách medzi troma najúspešnejšími stranami ďalší subjekt, postavený na populizme hlavne svojho lídra – ide o Smer Roberta Fica, ktorý svoju stranu založil pred troma rokmi po odchode z SDĽ. Je pravda, že aj na Západe sa občas pritrafí čosi podobné. V inak tolerantnom Holandsku pomohla tohto roku na jar k úspechu takisto nového subjektu protiimigračná karta. Naopak v takom Česku, hoci aj tam vznikli nové strany, zvolili v júni voliči do parlamentu strany, ktoré tam už boli. Napriek tomu ale platí, že nová značka je rozšíreným fenoménom v postkomunistickej Európe. Tzv. nové tváre stavajú na nespokojnosti verejnosti s celkovým vývojom v krajine, pričom prvým, koho je možné za všetko obviniť, je vláda. V atmosfére sociálnej tiesne sa veľmi dobre ujímajú heslá o boji proti korupcii, či preverovaní majetku bohatých. Slovo má analytik Kyril Drezov. AUDIO: “Povedal by som, že voliči sú najviac nespokojní nie s politikmi, ale s transformáciou ako takou, pretože tá je komplexom mnohých vecí a pre veľa ľudí je jednoducho ťažká. V dôsledku toho sú nespokojní s kýmkoľvek, kto je pri moci.” Úspech nových strán je zvyčajne založený nielen na kritike nepopulárnych vládnych strán, ale aj na osobnostiach ich predsedov. Lotyšské voľby vyhral minulú sobotu prakticky šéf Nového času, mimoriadne populárny Einars Repše, ktorý stál ešte začiatkom roka na čele centrálnej banky. Hovorí Jurate Novogrockieneová z Inštitútu pre medzinárodné vzťahy a politické vedy v litovskom Lilniuse. AUDIO: “V lotyšskom kontexte sú politické strany relatívne malé, ale majú silných lídrov. A nová tvár, atraktívny líder je zvyčajne predpokladom volebného víťazstva novej strany. To isté sa stalo v roku 2000 v Litve, kedy sa do parlamentu dostali nové strany s novými lídrami.” Avšak volebný úspech rýchlo sformovanej strany, ktorá iba, povedané rečou námorníkov, v správnej chvíli využila silu vetra, môže mať veľmi krátky život. Až sa ukáže, že ani nové tváre nemajú zázračné riešenia, vrátia sa voliči buď k štandardným subjektom, alebo budú v experimentovaní pokračovať. Strany na jedno použitie je možné nájsť aj na Slovensku. V minulom volebnom období to bola Strana občianskeho porozumenia prezidenta Schustera, predtým Ľuptákovov Združenie robotníkov Slovenska. Aj dnes vládnemu hnutiu bývalého bulharského kráľa nedávajú experti veľké šance na zopakovanie volebného úspechu. Úspech rýchlo kvasených strán ukazuje, že stabilizácia systému politických strán je dlhodobý proces. Napokon sa väčšinou ukáže, že správnou investíciou do budúcnosti strany je jej budovanie na kvalitnom programe a nie jedinom, hoci možno tiež kvalitnom lídrovi. Potvrdzujú to aj slová Janusza Bugajského, washingtonského analytika zaoberajúceho sa východnou Európou. AUDIO: “To je dôvod, prečo je tak veľmi dôležité budovať silné strany. V záujme toho, aby nás nezaskočili ani nacionalisti, ani populisti, ani ďalšie bizarné kombinácie charizmatických a vizionárskych politikov. Týmto smerom by sa mala uberať pozornosť, na tvorbu silných strán, ktoré sa budú uchádzať o priazeň rastúceho množstva voličov.” V integrujúcej sa Európe to dnes majú strany postavené na tradičných politických smeroch o to jednoduchšie, že v spoločných európskych orgánoch nachádzajú svojich partnerov. Na druhej strane je nepochybne lepšie vytrpieť si detské choroby demokracie so všetkými jej príznakmi, než žiť pod dohľadom tej “jedinej správnej strany”.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...