Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       14. október 2002 ODS požaduje priamu voľbu prezidenta Ivan Štulajter Jednou z politických havárií na ceste k priamej voľbe prezidenta bolo na Slovensku zmarené referendum. Občania v ňom mali dať vtedajšej vládnej koalícii pod vedením Vladimíra Mečiara jasný signál, že si priamu voľbu hlavy štátu želajú. Nakoniec bolo potrebné poraziť Mečiara, aby parlament po voľbách v roku 1998 mohol tento inštitút zakotviť do ústavy. Snaha Mečiarovej opozície o uzákonenie priamej voľby prezidenta vyplývala najmä z nedokonalosti slovenskej ústavy, ktorá umožňovala „nezvolenie prezidenta“, čím by vzniklo určité mocenské vákuum. V podtexte však išlo o silnú politickú mobilizáciu občanov proti Mečiarovi, ktorý si zvolenie prezidenta občanmi neželal. Ak na Slovensku opozícia požadovala priamu voľbu hlavy štátu kvôli systémovým nedostatkom ústavy a používala ju ako „kladivo“ na Mečiara, v Českej republike má opozičná ODS pri svojej snahe presadiť novelu ústavy o priamej voľbe prezidenta oveľa prozaickejší dôvod. Predseda Občianskej demokratickej strany Václav Klaus minulý týždeň na prekvapenie pozorovateľov oznámil, že sa na decembrovom kongrese už nebude uchádzať o post predsedu strany: Audio:„Nehodlám sa na decembrovom kongrese ODS uchádzať o funkciu predsedu.“ Predseda ODS rozhodnutie zdôvodnil záujmom o post prezidenta v prípade, ak dostane serióznu ponuku. Ako podľa neho vyzerá taká seriózna ponuka, síce neupresnil, ale Výkonná rada ODS ho už za kandidáta na prezidenta v sobotu navrhla. Nezostalo však len pri tom. Výkonná rada sa zároveň vyslovila za priamu voľbu prezidenta. To je ďalšie z prekvapení. Ešte v marci tohto roka sa totiž Václav Klaus o priamej voľbe hlavy štátu vyjadril riadne dehonestujúco. „Priama voľba prezidenta je zrejmý výraz neviery v parlamentný systém politických strán a je to pokus rozhodovať na námestiach, v garážach Českej televízie, v petíciách skupín intelektuálov či umelcov,“ povedal doslova. Čo je teda za tým, že Výkonná rada strany je už ochotná „zveriť“ voľbu svojho prezidentského kandidáta námestiam a garážam Českej televízie? Podľa mnohých českých pozorovateľov je priama voľba pre Klausa schodnejšou cestou na hrad oproti dnes uzákonenej voľbe v parlamente, kde je ODS v menšine. Lenže aj táto „schodnejšia cesta“ je cestou plnou prekážok. Treba totiž najskôr zmeniť ústavu a prijať príslušný vykonávací predpis. Problém však nie je v tom, že by pravo-ľavá vládna koalícia odmietala priamu voľbu, ale v krátkosti času. Prezidentské voľby v českom parlamente sa totiž majú uskutočniť začiatkom budúceho roka a dovtedy, ako to oznámil vicepremiér Pavel Rychetský, sa uzákonenie priamej voľby hlavy štátu nedá stihnúť. Hoci ODS argumentuje, že nič by sa nakoniec nestalo, keby pár mesiacov bol hrad prázdny, aj tak sa natíska otázka, prečo Klausovo rozhodnutie nekandidovať na predsedu ODS, ale prijať serióznu ponuku, aby kandidoval na prezidenta Českej republiky, neprišlo skôr. V tejto súvislosti pozorovatelia špekulujú, že jeho minulotýždňový počin je len elegantnou formou odchodu z čela ODS po neúspešných parlamentných voľbách, ktoré opäť potvrdili vnútropolitickú izoláciu strany. Nielenže sa pred decembrovým kongresom ODS prihlásilo už do súťaže o predsednícky post viac kandidátov, ale neobvykle otvorene sa z radov občianskych demokratov ozvala verejná kritika otca-zakladateľa. Táto špekulácia vychádza teda z predpokladu, že Klaus to už má v ODS zrátané. Ak trošku tragikomicky pôsobí, že úhlavný nepriateľ priamej voľby prezidenta Václav Klaus by už tú svoju voľbu zveril hoc aj námestiam a garážam Českej televízie, trošku tragikomické je aj samotné ťaženie ODS za presadenie tohto inštitútu. Okrem toho, že sa dá vysvetliť aj záujmom občianskych demokratov o dôstojné zavŕšenie politickej kariéry ich dlhoročného predsedu, dá sa vysvetliť aj snahou zbaviť sa ho pokiaľ možno dôstojne, no za každú cenu. Podpredseda ODS Jan Zahradil bez obrúska vyhlásil, že priama voľba prezidenta, ako ju tlačia občianski demokrati, je len účelovou zmenou, aby Klaus dostal šancu. Bolo by trošku čudné, keby symbol trhových reforiem zo začiatku 90. rokov práve toto požadoval za onú serióznu ponuku vstúpiť do súťaže o post na Pražskom hrade.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...