Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       14. október 2002 Irak a britská diplomatická ofenzíva Miroslav Neoveský V rámci snáh o získanie podpory pre britsko-americký návrh rezolúcie OSN o Iraku vyvíja Veľká Británia intenzívnu diplomatickú činnosť. V téme pokračuje Miroslav Neoveský. Snahou Londýna a Washingtonu je presadiť v Bezpečnostnej rade OSN novú ostrú rezolúciu, ktorej cieľom je zbaviť iracký režim Saddáma Husajna zbraní hromadného ničenia. Ide najmä o to, aby stáli členovia Bezpečnostnej rady nepoužili pri hlasovaní právo veta. Koncom minulého týždňa sa vydal Tony Blair do Ruska, na dvojdňové rozhovory s prezidentom Vladimírom Putinom. Prišiel si vypočuť jednak ruské námietky proti Američanmi vedenej vojenskej akcii v Iraku, ale zároveň sa pokúsil pôsobiť na ruského prezidenta v tom zmysle, aby Moskva zmenila svoj strnulý postoj vyplývajúci z toho, že Saddáma ešte stále považuje za svojho spojenca na Blízkom Východe. Na záverečnej tlačovej konferencii v Zavidove pri Moskve britský premiér Tony Blair okrem iného povedal: AUDIO „Konflikt nie je nevyhnutný, avšak zbavenie Iraku všetkých zbraní hromadného ničenia nevyhnutné je. Prednostne cestou inšpektorov OSN a monitorovaním režimu priamo na mieste, ich dôkladnou činnosťou a vylúčením akejkoľvek možnosti pokračovania vo vývoji týchto zbraní.“ Ruský prezident vo svojom vystúpení poukázal na to, že Moskve chýbajú tvrdé dôkazy o tom, že Saddám tieto druhy zbraní naozaj vlastní. Okrem toho vraj Bagdad zmenil svoj postoj a súhlasí s návratom inšpektorov OSN. Zároveň však Vladimír Putin tiež povedal: AUDIO „Súhlasíme s našimi partnermi, a ja súhlasím s mojim kolegom, britským premiérom, že musíme brať do úvahy negatívne skúsenosti medzinárodnej pospolitosti v Iraku s inšpektormi OSN. A v tomto ohľade nevylučujem možnosť dosiahnutia koordinovaného rozhodnutia v podobe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.“ Putinov výrok aspoň zdanlivo naznačoval, že by Moskva mohla podporiť rezolúciu Bezpečnostnej rady, ktorá by sprísnila kritériá inšpekcií OSN. Ako by sa ale Moskva zachovala, ak by rezolúcia obsahovala aj hrozbu použitím sily v prípade, že by sa Irak zdráhal plniť rezolúciu? Táto otázka je aj naďalej otvorená. Niektorí ruskí predstavitelia sa skôr prikláňajú k postoju Francúzska, ktoré je za dve rezolúcie. Tá prvá by sprísnila kritériá inšpekcií a ak by ich Irak odmietal plniť, tak by nasledovala druhá, obsahujúca hrozbu vojenskej akcie. Pokiaľ ide o vzťahy medzi Bagdadom a Moskvou, tak ide predovšetkým o ekonomické záujmy. Irak minulý mesiac oznámil, že ruské firmy získali zákazky na dlhodobé projekty pri ťažbe ropy a rozvoji infraštruktúry v hodnote 40 miliárd dolárov. Moskva dúfa, že tým konečne obdrží aj 8 miliárd dolárov, ktoré jej Irak dlhuje za dodávky zbraní ešte zo sovietskych čias. A tak viacerí pozorovatelia zrejme nie sú ďaleko od pravdy, ak tvrdia, že tvrdší postoj Moskvy voči Bagdadu závisí od toho, do akej miery jej Washington zaručí, že aj nový režim v Iraku bude rešpektovať jej ekonomické záujmy a zmluvy. Zatiaľ čo premiér Tony Blair bol v Moskve, jeho minister zahraničných vecí, Jack Straw už v stredu zavítal do Teheránu. V rozhovore s iránskym ministrom zahraničných vecí Kamalom Charrazim zdôrazňoval, že „hrozba, ktorú predstavuje Irak, je jedinečná, a Irak je kategóriou samou o sebe“. Cieľom tohto posolstva očividne bolo rozptýliť obavy Teheránu, že Washington, ktorý zaradil Irán spolu s Irakom a Severnou Kóreou medzi krajiny, tvoriace „os zla“, by mohol zamieriť aj na Teherán, ak by došlo k rozšíreniu vojny proti terorizmu. Po rozhovoroch so svojim britským náprotivkom Kamal Charrazi iba vyhlásil, že „sme proti vojne a myslíme si, že by sa to malo riešiť diplomaticky, prostredníctvom OSN.“ Po odchode Jacka Strawa však velenie iránskych ozbrojených síl oznámilo, že „v prípade Američanmi vedenej vojenskej akcie proti Iraku, iránske vojská uzavrú hranice a zachovajú striktnú neutralitu.“ Z toho, ako aj z vágnych náznakov z úst ruského prezidenta po stretnutí s premiérom Blairom, možno vari s opatrným optimizmom usudzovať, že britská diplomatická ofenzíva pôsobí - bez toho, aby to Londýn okázalo vystavoval na obdiv svetu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...