Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       15. október 2002 Stredná a východná Európa: Na ceste od „drogovo tranzitných“ ku „drogovo závislým“ štátom Jaroslav Rozsíval Stále väčší počet ľudí vo východo a stredoeurópskych krajinách sa uchyľuje k užívaniu drog. Pôvodné tranzitné krajiny sa tak postupne stávajú cieľovými stanicami obchodu s narkotikami. Znepokojujúci je predovšetkým rast užívania tvrdých drog, ako heroínu, či pervitínu, ktorý v mnohých prípadoch vedie aj k šíreniu smrteľne nebezpečného vírusu HIV. Český denník Mladá fronta Dnes prináša vo svojom utorkovom vydaní článok, zaoberajúci sa tragickým prípadom smrti 14 ročného chlapca, ktorý zomrel na následky užitia drog. Pozoruhodné na tomto prípade je predovšetkým to, že chlapec vyrastal v starostlivom rodičovskom prostredí, v škole, ktorá mala individuálny prístup ku žiakom a k pravdepodobnému fajčeniu heroínu sa dostal iba náhodne. Ktosi však chlapcovi predal smrteľnú dávku a on po jej užití (bez injekčnej striekačky) zomrel. Jedna tragédia, ktorá však hovorí za mnohé. Najnovšie prieskumy českých hygienikov odhalili, že ľahké drogy ako marihuanu skúsil už každý piaty školák, skúsenosť s pervitínom, alebo heroínom má zhruba 17 percent detí vo veku od 14 do 15 rokov! Nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku, v Poľsku, či Lotyšsku pribúda osôb, užívajúcich narkotiká, a to najmä medzi mladými ľuďmi. Drogy sa stávajú medzi stredoeurópskou mládežou módou, ktorá patrí akoby „k dobrému bontónu“ – nedostatok súdnosti však mnohých zvedie na cestu, z ktorej už niet ľahkého návratu, ak vôbec nejaký existuje. Rastúci počet drogovo závislých osôb pritom nielen ohrozuje sociálnu rovnováhu, ale aj zdravie celej spoločnosti. Mladí narkomani sa často dopúšťajú majetkovej trestnej činnosti, ktorou si „zarábajú“ na drogy, mnohí si však vďaka strate súdnosti aplikujú drogy viacrazovými injekčnými striekačkami priamo do žíl, a tak prispievajú k možnému šíreniu nebezpečnej nákazy AIDS. Nárast takýchto prípadov zaznamenali predovšetkým v pobaltských štátoch. Potvrdzuje to aj najnovšia správa Európskeho centra pre drogy so sídlom v Portugalsku, zaoberajúca sa situáciou v desiatich kandidátskych štátoch EÚ. Manažér centra Alexis Goodspel k správe dodáva: AUDIO: “Pozorujeme, že rast zneužitia drog je zjavný v prípade tzv. starých drog ako heroín, ale aj u tzv. nových, syntetických látok, akou je napríklad droga Extáza.“ Správa konštatuje, že občasné užívanie rozličných drog má rastúcu tendenciu, stáva sa bežnou súčasťou kultúry európskej mládeže. Toto užívanie však ešte nemusí viesť k drogovej závislosti. Problematický je predovšetkým nárast vnútrožilného podávania omamných látok, ktoré sa často končí fyzickou závislosťou. Na rozdiel od krajín EÚ, je počet takto drogovo závislých mladých ľudí v kandidátskych krajinách rastúci. Okrem toho vedie viacnásobné používanie injekčných striekačiek aj k šíreniu vírusu HIV. Drogovo závislých osôb je v každej európskej krajine percentuálne malý počet. Avšak v štátoch s transformujúcimi sa ekonomikami sa počet detí či tínejdžerov, starajúcich sa o seba takýmto spôsobom, stále a stále zvyšuje. Drogou číslo jeden je pritom v strednej Európe heroín, s výnimkou Česka a vari aj Slovenska, kde dominuje predovšetkým užívanie pervitínu, teda po domácky vyrábaného amfetamínu. Podľa dostupných štatistík dosahuje počet drogovo závislých dospelých osôb v Bulharsku, Česku a Slovinsku pol percenta obyvateľstva, v pobaltských štátoch je to však až jedno percento obyvateľov vo veku medzi 15 až 64 rokov. Počet nakazených vírusom HIV medzi užívateľmi drog je však vďaka úspešným programom mimovládnych organizácií v Česku, na Slovensku a v Maďarsku veľmi nízky. Hovorí expert Výskumného ústavu preventívnej medicíny v Prahe Tomáš Zábranský: AUDIO: „V porovnaní výskytu HIV medzi obyvateľstvom Česka so stavom v západnej Európe, Amerike a Austrálii, je tento veľmi nízky. A aj medzi narkomanmi vieme doteraz iba o 22 prípadoch ľudí, ktorí sa zároveň nakazili HIV.“ Znepokojujúci je ale fakt, že jestvujúci obraz, najmä čo sa týka balkánskych a pobaltských krajín, nie je úplný. V týchto krajinách nie je totiž dostatočne rozvinuté monitorovanie situácie, ale zaostáva aj rozvoj prevencie a liečenia drogovej závislosti. Skutočný stav v niektorých východoeurópskych krajinách môže byť teda oveľa vážnejší.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...