Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       16. október 2002 Holandská vládna koalícia vyjadrila pochybnosti o pripravenosti niektorých krajín na rozšírenie Anna Šišková Európska únia dala nedávno zelenú rozšíreniu 15-ky o desať kandidátskych krajín. Či k nemu dôjde a za akých okolností, však ešte závisí nielen od samotných kandidátskych krajín. Rozšírenie môže skomplikovať nielen írske referendum, ale aj niektoré členské krajiny. Holandská vláda, ktorá dnes podala rezignáciu, v uplynulých dňoch vyjadrila pochybnosti o tom, či sú Poľsko, Lotyšsko, Slovensko alebo aj Česká republika pripravené na vstup do Únie. Proces rozširovania je náročnou a problematickou záležitosťou a to nielen pre kandidátov, ktorí sa snažia uzavrieť čo najviac kapitol a prispôsobiť svoje zákony a princípy fungovania hospodárstva krajinám Európskej únie. Odporučenie Európskej komisie prijať do roku 2004 desať nových členov vyvolalo diskusiu vo všetkých západoeurópskych krajinách. Okrem Írska, kde sa v sobotu koná kľúčové referendum o Nice, sa o ňom zrejme najviac diskutovalo v Holandsku. Tamojšia vládna koalícia sa nevedela zhodnúť na tom, či správu Európskej komisie odobriť, alebo nie. Najväčšia strana holandskej koalície – kresťanskí demokrati s ňou súhlasili, zatiaľ čo dva menší partneri – liberáli z VVD – Ľudovej strany za slobodu a demokraciu - a Listina Pima Fortuyna ju odmietli. Hlavný problém vznikol predovšetkým ohľadom Poľska, ale aj Slovenska, či Lotyšska. VVD vyjadrila pochybnosti o schopnostiach týchto krajín splniť podmienky na členstvo do roku 2004. Obavy súvisia so zaostávaním v oblasti poľnohospodárstva a so stavom korupcie, na ktorý Európska komisia vo svojej poslednej správe dôrazne poukázala. Holandsko bolo až doteraz krajinou, ktorá rozširovanie Únie výrazne podporovala. Ak sa začne o rozširovaní pochybovať v ňom, je veľmi možné, že k rovnakej diskusii dôjde čoskoro aj v ďalších krajinách. Z holandského hľadiska sú však obavy opodstatnené. Holandsko je jednou z mála členských krajín, ktorá do rozpočtu Európskej únie dáva viac, ako z neho nakoniec získava a jeho poľnohospodárstvo je na špičkovej úrovni. Holanďania sa obávajú, že po prijatí Poľska a ďalších východoeurópskych krajín by sa stala Spoločná poľnohospodárska politika mimoriadne nákladnou. Holandsko spoločne s Britániou, Nemeckom a Švédskom navrhli reformu systému dotácii. Ten je však môže trvať aj niekoľko rokov, podľa niektorých dokonca i desaťročí. Okrem zaostalého poľnohospodárstva holandské denníky svorne písali aj o ďalších okolnostiach. Napríklad protestantský denník Trouw označil rozširovanie za historickú nevyhnutnosť, zároveň však pripomenul prieskumy verejnej mienky v 15-ke. Zatiaľ čo pre mnohých východeurópanov je Únia symbolom blahobytu, pre mnohých západoeurópanov jej rozšírenie symbolom pre rast kriminality, prisťahovalectva a nezamestnanosti. Holandská vláda mala o rozširovaní rokovať v utorok. K diskusii o Únii sa však nedostala. Namiesto nej boli na rade vnútorné spory. Dvaja ministri z koaličnej strany Listina Pima Fortuyna, ktorí sa uchádzali o vedenie strany sa dostali do situácie, kedy spolu komunikovali už iba prostredníctvom sprostredkovateľov. Vnútorné spory v strane paralyzovali situáciu vo vláde. Podľa pozorovateľov vláda v utorok nerezignovala len kvôli pohrebu manžela kráľovnej Beatrix, princa Klausa. V stredu však premiér Jan Peter Balkenede kráľovnej doručil rezignáciu, čo jeho vládu zaradilo do najkratšie trvajúcej vlády v histórii povojnového Holandska. Keďže na budúci týždeň sa má v Bruseli konať summit Únie o rozširovaní, po páde holandskej vlády vznikli obavy, že Holandsko kvôli vnútropolitickým problémom neprinesie do Bruselu žiadne stanovisko. Hovorca ministerstva zahraničných vecí v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že stanovisko môže v Bruseli predstaviť aj prechodná vláda. Môže v tom však byť ďalší háčik. Akékoľvek stanovisko musí aj prechodnej vláde schváliť parlament a či sa v ňom za súčasnej situácie nájde dostatočná podpora pre rozšírenie tak, ako ho odporučila Komisia, je otázne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...