Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       17. október 2002 Maďarsko pred referendom o vstupe do EÚ Ivan Štulajter V Maďarsku rovnako ako v iných štátoch, uchádzajúcich sa o vstup do EÚ, musí prebehnúť referendum o súhlase s touto zásadnou otázkou. V Českej republike parlament zákon o referende schválil vo štvrtok, Maďarsko pred legislatívnymi zmenami ešte stojí. Ako nedávno povedal premiér Mikuláš Dzurinda v televízii TA3, referendum o vstupe do Európskej únie by sa mohlo na Slovensku uskutočniť v júni budúceho roka. Zároveň pripustil, že dôjde k určitej koordinácii v krajinách V4, pričom slovenské referendum by malo prebehnúť skôr ako v Českej republike, aby sa vraj stalo príkladom pre váhavejších obyvateľov na západ od Moravy. Na Slovensku sa totiž podpora európskej integrácii už dlhodobo pohybuje na úrovni 70 percent. Ak majú byť Slováci príkladom pre Čechov, treba povedať, že v Maďarsku by sa „integračné“ referendum malo uskutočniť už v marci. Aspoň takto to navrhuje maďarský premiér Péter Megessy. No na rozdiel od Slovenska, ktoré v súvislosti s integráciou do únie vykonalo príslušné ústavné zmeny, Maďarsko - ako jeden z najlepšie pripravených kandidátov - pred touto úlohou ešte stojí. Koaličná vláda, zložená so socialistov a liberálov, má však len tesnú väčšinu v parlamente a na novelizáciu ústavy potrebuje aj hlasy opozície. A tu vzniká paradox. Zatiaľ čo aj v Maďarsku je pre vstup do únie zhruba 70 percent obyvateľov, líder opozičnej strany Fidesz, bývalý premiér Viktor Orbán - podobne ako v Českej republike Václav Klaus - sa situuje do role euroskeptika. Tento týždeň odmietol diskutovať o návrhoch oných ústavných zmien, pretože si ich ešte potrebuje dôkladne preštudovať. Podľa pozorovateľov sa Fidesz snaží oddialiť debatu o týchto návrhoch, ako aj o referende. Jeden z nich, budapeštiansky korešpondent londýnskych Financial Times, Robert Wright, Orbánov postup hodnotí nasledovne: Audio: „Doterajšie údaje z prieskumov verejnej mienky hovoria, že to nie je úspešná stratégia a nie je to nič, čo sa väčšine Maďarov obzvlášť páči, alebo to schvaľujú. Takže samozrejme, ak opozícia nebude pokračovať v tejto stratégii po decembrovom summite únie v Kodani, neohrozí to reputáciu Maďarska. Vyzerá to však tak, že v nej pokračovať chcú, že chcú v krajine zvýšiť politické napätie.“ Tu treba dodať, že Orbán a jeho Fidesz boli počas vládnutia v minulom volebnom období stúpencami európskej integrácie. Volebná porážka na jar tohto roka, zdá sa, zmenila aj túto základnú geopolitickú orientáciu maďarskej pravice. Dnes Orbán zdôrazňuje, že členstvo Maďarska v únii sa má dostať na program až po dôkladných analýzach. Orbán dnes používa slovník, namierený proti predaju domácej poľnohospodárskej pôdy cudzincom, stavia sa aj za väčšiu štátnu podporu domácim podnikateľským subjektom a za pritvrdenie colnej politiky. Všetko témy, ktoré možno označiť skôr za úzko národné ako prointegračné. Podľa Roberta Wrighta z Financial Times Orbán vsádza na riskantnú kartu. Audio: „Nakoniec môže ešte pred referendom zvrátiť masívnu podporu verejnosti ohľadom vstupu Maďarska do Európskej únie a môže pracovať na takejto stratégii. Ale opäť tvrdím, je to jemná stratégia, keď hovorí: ´Nie som proti členstvu v Európskej únii, ale chcem si overiť, že to je urobené správne.´ To je sofistikované posolstvo a nemožno sa čudovať, ak mu ľudia neporozumejú.“ Inými slovami, euroskeptici to vo východnej Európe nemajú ľahké, a to bez ohľadu na to, či o projekte rozšírenia alebo o existencii únie ako takej pochybujú kvôli inému presvedčeniu, alebo preto, že chcú na šírení euroskepsy vytrieskať politický kapitál. Rozšírenie Európskej únie o štáty strednej a východnej Európy, ktoré už stálo nemálo peňazí a úsilia, sa totiž javí ako bezalternatívny projekt. Aspoň z pohľadu kandidátov. Euroskeptické šomranie, ozývajúce sa z východu, potom možno prirovnať k štekaniu psov na karavánu, ktorá ide ďalej. Na druhej strane to, či „karavána“ z východu bude naďalej pokračovať v ceste za západným blahobytom Európskej únie, sa ukáže už cez víkend, keď Íri budú hlasovať o zmluve z Nice. Ak tam zmluva prejde, dajú sa však očakávať ďalšie prekážky zo strany členských štátov. Ich spoločným menovateľom budú vysoké náklady rozšírenia. Z tohto hľadiska by informovaný Východoeurópan musel byť naozaj veľkým optimistom, aby nebol aspoň malým euroskeptikom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...