Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       21. október 2002 Po írskom “áno” zmluve z Nice je čas riešiť financovanie rozšírenia Gabriel Sedlák Hlavnou medzinárodnou politickou udalosťou uplynulého víkendu bolo opakované írske referendum o zmluve z Nice. Na rozdiel od vlaňajšieho hlasovania dokument, prinášajúci inštitucionálne reformy únie, umožňujúce aj jej mohutné rozšírenie, tento raz v Írsku prešiel. Odstránila sa tak jedna z prekážok vstupu krajín strednej a východnej Európy do Európskej únie. Nie však jediná. Slovo má Gabriel Sedlák. Kedy budú Íri hlasovať o zmluve z Nice? Takúto otázku si po sobotňajšom írskom referende položil istý poslanec Európskeho parlamentu, narážajúc tým na fakt, že kampaň pred celonárodným hlasovaním na zelenom ostrove sa týkala všetkého možného, len nie toľko omieľaného dokumentu. Hoci na ňom Írom mnohé veci vadili, a preto sa vlaňajšie hlasovanie skončilo odmietnutím zmluvy, pred očami celej Európy nechceli proces rozširovania Európskej únie blokovať a tak tentoraz povedali áno. Pri zhruba polovičnej účasti voličov tak urobili v pomere 2:1 (vlani hlasovala asi iba tretina voličov). Hneď po oznámení výsledkov to ocenil írsky premiér Bertie Ahern. AUDIO: „Chcem vrelo privítať mimoriadne dôležité rozhodnutie írskeho ľudu. Môžeme ratifikovať zmluvu z Nice, ktorá umožňuje skutočne historické rozšírenie Európskej únie. Rozhodnutiu írskeho ľudu predchádzala rozsiahla diskusia, hlbšia ako tá, ktorú sme absolvovali pred vstupom do Európskych spoločenstiev. Výsledok referenda ukazuje, že tento národ víta národy kandidátskych krajín v Európskej únii.“ Hoci je zmluva z Nice naozaj o niečom inom, ako o rozširovaní únie, je predpokladom tzv. “veľkého tresku”, čiže prijatia až dvanástich nových krajín. Ak by zmluva, ktorú ostatné členské štáty ratifikovali vo svojich parlamentoch, v sobotu neprešla, pätnástka by na základe doteraz platnej amsterdamskej zmluvy mohla prijať nanajvýš päť nováčikov. Teoreticky tak teraz nič nebráni masívnemu rozšíreniu únie už v roku 2004. Politici na východ od bývalej železnej opony vyzdvihovali po sobote solidaritu írskych voličov. Avšak možno ešte ťažšie sa bude rodiť solidarita členských krajín, ktoré sa teraz musia dohodnúť na financovaní rozšíreného “spoločného európskeho domu”. Už dnes sa zišli šéfovia diplomacií pätnástky, aby pripravili summit, ktorý koncom tohto týždňa otvorí túto citlivú otázku. V rámci tejto otázky vzbudzuje najviac pozornosti spoločná poľnohospodárska politika. Investície do nej tvoria takmer polovicu celého rozpočtu únie. Nemecko ako jeden z najväčších prispievateľov do spoločnej pokladne pätnástky navrhlo redukciu výdavkov do poľnohospodárstva a z ušetrených peňazí čiastočne zaplatiť rozšírenie únie. Francúzsko, ktoré je naopak jedným z najväčších prijímateľov tohto druhu európskych finančných injekcií, s tým nesúhlasí. Anders Fogh Rasmussen, premiér Dánska, ktoré v súčasnosti únii predsedá, tvrdí, že otázka financovania “veľkého tresku” musí byť uzavretá najneskôr na decembrovom summite v Kodani. Dovtedy by ale mali byť ukončené aj vyjednávania medzi kandidátmi a členskou pätnástkou. A aj tie sa ešte môžu, ako to ukázal záver minulého týždňa, skomplikovať. Kapitolu “hospodárska súťaž” neuzavrela Bratislava kvôli výhradám Španielov, Prahe robia problémy Holanďania. Holandská vláda dala naviac v minulých dňoch najavo, že má pochybnosti o pripravenosti niektorých kandidátskych krajín, vrátane Slovenska. Je vraj pripravená privrieť oči, dohliadne ale na to, aby nováčikovia, ktorí nebudú plniť všetky štandardy, nemali hlavné slovo pri formulovaní spoločnej politiky zoskupenia. Takéto konštatovania môžu ľudí v kandidátskych štátoch chvíľami až urážať. Keďže však platí, že tým, kto niekam vstupuje, sú žiadatelia o členstvo, mali by sa na deň “D” poriadne pripraviť. Zároveň však platí aj to, že akonáhle budú Západo- i Východoeurópania zdieľať spoločnú domácnosť, bude mať hlas z oboch strán rovnakú váhu. A to napriek tomu, že isté počiatočné obmedzenia – napríklad obmedzený prístup na pracovný trh v niektorých krajinách, či nižšie dotácie farmárom v porovnaní s ich západnými kolegami - postavia nové štáty do postavenia prakticky neplnohodnotných členov. Napokon je len otázkou času, kedy príde na pretras napríklad zmena pomeru síl v orgánoch únie tak ako je zakotvená v zmluve z Nice, keďže v niektorých prípadoch boli hlasy rozdelené nielen podľa počtu obyvateľov, ale aj s prihliadnutím na “služobný vek” toho ktorého člena. Prax takisto ukáže, či je oprávnená obava menších štátov zo zvýhodnenia veľkých v Rade ministrov. A takisto dnes môže Európa iba odhadovať, čo prinesie zo zmluvy z Nice vyplývajúca možnosť zosilnenej spolupráce časti únie, či rozšírenie oblastí, v ktorých sa bude hlasovať väčšinovo a nie jednohlasne. Pre Slovensko je dôležité mať na každodenný chod integrujúcej sa Európy vplyv, a ten zaručuje iba členstvo v únii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...