|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 6. október 2008 |

|
|

|
26. október 2002
|
Nemecká zahraničná politika v znamení euro-realizmu a ústupkov Amerike
|
Ján Šalgovič
|
Nemecká zahraničná politika osciluje medzi dvoma pólmi: realizmom ohľadom Európskej únie a úpornou snahou zlepšiť vzťahy so Spojenými štátmi po antiamerickom predvolebnom boji kancelára Gerharda Schrödera.
Gerhard Schröder sa nachádza medzi dvoma zahranično-politickými mlynskými kameňmi. Na jednej strane musí tvrdo rokovať v rámci Európskej únie o spôsobe financovania rozšírenej EÚ. Na strane druhej rozbil v predvolebnom boji enormné množstvo diplomatického porcelánu. Brnkal totiž na antiamerickú stranu, keď rezolútne vyhlasoval, že Nemecko sa nezúčastní na vojenskom zásahu proti Iraku, aj keby ho odobrila Bezpečnostná rada OSN. Po vyhratých voľbách musí namáhavo zliepať príslovečné črepy.
Tento víkend a v najbližších týždňoch sa rozhodne, na akých finančných základoch bude stáť rozšírená Európska únia. Vo štvrtok sa Schröderovi podarilo spolu s francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom prekvapiť verejnosť: Zhodli sa totiž na spoločnom návrhu o agrárnej politike. Kompromis je pomerne jednoduchý: Výdavky na poľnohospodárstvo zostanú do roku 2006 na takej výške, ako je už roky naplánované a odsúhlasené. Toto vyhovuje Francúzsku. Po roku 2007 zostanú na úrovni z roku 2006 a zvyšovať sa budú iba o mieru inflácie. Toto je zase po vôli Nemecku. Štvrtková dohoda predstavuje v každom prípade iba začiatok finančných euro-reforiem. Čo je však omnoho dôležitejšie, je výrečným znamením Nemecka a Francúzska Európskej únii, že sa všetkými desiatimi budú zasadzovať za úspech náročných rokovaní o financovaní rozšírenej EÚ.
Omnoho väčšie starosti má – pravda – sociálno-demokratický kancelár pri pohľade cez veľkú mláku. Gerhard Schröder musí totiž napraviť vzťahy so Spojenými štátmi, trpiace pod jeho predvolebným antiamerickými výpadmi. Washingtonská administratíva sa chopila ponúkanej príležitosti. Tento týždeň prezentovala Berlínu zoznam požiadaviek, ktorých splnenie je viac-menej podmienkou na zlepšenie nemecko-americkej atmosféry. Ide v podstate o tri tematické okruhy: Nemecko by sa malo inzentívnejšie zasadzovať za prijatie Turecka do EÚ; ďalej by nemalo torpédovať protiiracké aktivity Spojených štátov na medzinárodnom fóre; a po tretie: Berlín by sa mal aktívne zúčastniť na vzniku jednotiek rýchleho nasadenia v rámci NATO. Takmer ihneď po správe v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung o washingtonskej listine sa dostali na verejnosť informácie, že Schröder tlačí na Úniu, aby bola prístupovejšia voči Ankare. Ako vidno, kancelár si je veľmi dobre vedomý diplomatickej škody, čo narobil v snahe vyhrať voľby. Nezávislí znalci zahranično-politickej scény už dávnejšie poukazovali na skutočnosť, že Nemecko bude Amerike ustupovať omnoho viac, ako bez kancelárskeho predvolebného dupania v transatlantickom obchode s diplomatickým porcelánom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|