Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       4. november 2002 Turecko na prahu zmeny – k lepšiemu? Daniel Raus Naozajstným šokom sa skončili voľby v Turecku. Víťazstvo proislamskej Strany spravodlivosti a rozvoja sa síce očakávalo, nikto ale nerátal s tým, že dosiahne absolútnu väčšinu, ani s tým, že strany, ktoré doteraz vládli, zostanú potupne za dverami parlamentu. Zásadná zmena prichádza navyše v situácii, keď sa Turecko zúfalo usiluje o členstvo v Európskej únii, a keď Spojené štáty potrebujú jeho pomoc v prípadnom vojenskom zásahu voči Iraku. Otázka je, čo všetko môže v krajine polmesiaca nasledovať? „Tayyíp premiér, Tayyíp premiér“ – skandovali prívrženci víťaznej strany v Turecku. Títo ľudia presne vedia, čo chcú. Šéf Strany spravodlivosti a rozvoja AKP Recep Tayyíp Erdogan sa totiž nemôže postaviť na čelo vlády, a to z jednoduchého dôvodu: jeho trestný register nie je čistý. Hrdina Erdogan teda musí zostať za scénou a na javisku sa stáva z premiérskeho kresla predmet mimoriadneho záujmu a vášnivých diskusií. Nad povolebným Tureckom visí však aj druhá kardinálna otázka: aký postoj zaujme k islamskej strane AKP všemocná armáda. Alebo inakšie: ako dlho dokáže strana AKP balansovať medzi svojou náboženskou podstatou a sekulárnou rétorikou. Vzostup islamistov zastaví totiž v Turecku so železnou pravidelnosťou vždy armáda – v horšom prípade vojenským prevratom, v lepšom prípade iba zákazom danej strany a ukončením politickej kariéry jej protagonistov. A zdá sa, že k niektorému z týchto scenárov sa tam opäť schyľuje. A konečne do tretice: vážnou otázkou Turecka je aj zahraničná politika AKP. Čosi naznačil Erdogan hneď skraja: čo sa týka Iraku, bude brať ohľad na OSN, nie na Spojené štáty: AUDIO: "V tejto otázke sa nepodarilo postaviť medzinárodnú koalíciu ako v Afganistane. My sme viazaní rozhodnutiami Organizácie spojených národov. Nemôžeme nič povedať, dokiaľ neuvidíme aký postoj zaujme OSN.“ Otvorene povedané, Washington nemôže rátať s podporou AKP v prípade jednostrannej akcie proti Iraku, teda bez požehnania Bezpečnostnej rady OSN. Turecko je členom NATO a dôležitým spojencom v každom dôležitom dianí na Blízkom východe. Teraz je jeho podpora ohrozená, ak samozrejme v kľúčovom okamihu neprehovorí armáda. Predčasné voľby sa stali úplným debaklom pre strany vládnej koalície, ktoré sa nedostali do parlamentu. Okrem deviatich nezávislých poslancov sa do Veľkého národného zhromaždenia dostala iba jediná sekulárna strana: ľudoví republikáni – a tí nemajú ani polovicu mandátov AKP. Jedným slovom: zemetrasenie. Smutne sa končí aj kariéra dlhoročného premiéra Bulenta Ecevita, ktorý priviedol svoju stranu z politického výslnia až na tragickú 1-percentnú podporu. Zaslúžil sa o to najmä ignorovaním svojich zdravotných problémov. Keď nedokázal zvládnuť situáciu a odmietol ustúpiť mladším, všetci ho začali opúšťať, čo viedlo k predčasným voľbám. Tie hodnotí dnes Ecevit ako koreň všetkého zlého: AUDIO: „Naši koaliční partneri súhlasili s voľbami teraz a nie v apríli 2004. Bola to veľká chyba. Bola to prakticky samovražda.“ Víťaznú stranu AKP hodnotí odstupujúci premiér Bulent Ecevit s vážnymi obavami: AUDIO: „Moje obavy trvajú. AKP doteraz neoznámila, čo chce robiť po zostavení vlády. Nepovedali takmer nič“. Prečo ale vlastne došlo k tureckému prekvapeniu, keď osem z desiatich Turkov podporuje integráciu krajiny do západných štruktúr? Prečo volili islamskú stranu? Kde sú korene tohto paradoxu? Zdá sa, že odpoveďou je hlboké sklamanie zo známych politikov, za ktorými sa tiahne povesť skorumpovanosti. V očiach tureckých voličov boli teda na jednej strane síce prozápadné, ale skorumpované strany, a na druhej strane islamská AKP s imidžom poctivca od kosti. Šéf islamskej AKP Erdogan trocha netradične tvrdí, že jeho hlavnou úlohou bude získanie členstva v Európskej únii. Pre taliansku tlač dokonca vyhlásil: „Európa, neobávaj sa nás, moslimov. Budeme tvárou Európskej únie, obrátenou k islamskému svetu“. Ako ale podotkol koordinátor zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie Javier Solana, dôležité budú kroky tejto strany, nie slová. Dodajme teda, že v takom prípade bolo volebné víťazstvo AKP možno iba prvým v dlhom rade šokujúcich prekvapení.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...