Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       8. november 2002 Gibraltar chce zostať britský Peter Gabaľ Obyvatelia Gibraltaru včera v referende odpovedali na položenú otázku tak jednomyseľne, ako je zvykom len v totalitných štátoch. Ich rozhodnutie však bolo načisto slobodné. Jeho odvrátenou stranou je, že v praxi nemusí vôbec nič znamenať. Už 298 rokov trvá britská nadvláda nad malým kúskom územia na španielskom pobreží Stredozemného mora, nazývaným Gibraltar. Slovo "nadvláda" znie temne, a v duchu takéhoto chápania dokonca už pred 35 rokmi Organizácia spojených národov prijala rezolúciu o odstránení britského koloniálneho panstva nad týmto územím. Obyvatelia Gibraltaru sa však nenechali pomýliť protikolonialistickým oslobodzovacím ošiaľom druhej polovice 60. rokov a už vtedy sa vyjadrili jednoznačne: viac než 12 tisíc voličov si želalo zostať britským územím, za prechod pod španielsku správu sa vyslovila len tri a pol promile hlasujúcich. Presne 44 ľudí. S podobným výsledkom sa podobné hlasovanie zopakovalo včera. K urnám prišlo asi 88 percent registrovaných voličov a takmer do jedného odmietli úvahy o tom, že by sa o časť suverenity nad Gibraltarom podelila britská koruna so Španielskom. Podobný návrh rezolútne odmietla miestna vláda už pred jedenástimi rokmi. Gibraltar sám o sebe nie je životaschopným útvarom a nikdy nešlo o samostatnosť ale o to, či bude patriť pod Londýn alebo pod Madrid. Úvahy posledných rokov však smerujú ku kompromisu. V júli tohto roka britský minister vnútra Jack Straw oznámil, že sa o vládu nad týmto územím obe kráľovstvá podelia, len bude treba dohodnúť obsah tohto zdieľania suverenity. Konečné slovo budú mať obyvatelia Gibraltaru v referende, sľúbil vtedy Straw. No teraz vzniká otázka, ako s výsledkom hlasovania naložiť. Z britského pohľadu včerajšie hlasovanie nemá právnu váhu, podľa názoru Španielska je dokonca protiprávne. Gibraltar nemá vlastnú suverenitu a o veci budú musieť rozhodnúť oba subjekty medzinárodného práva, ktoré sa sporia o Skalu už od roku 1704. Po vymretí habsburskej línie španielskych vládcov vtedy vo vojne o dedičstvo po nich uchvátila kúsok zeme britská koruna. Bourbonovci po nástupe na španielsky trón tento fakt neskôr uznali v tzv. utrechtskej dohode, nikdy ale neprestali túžiť po návrate Gibraltaru pod vlastnú správu. A práve táto túžba postupom času stále viac vyhrocovala napätie medzi Gibraltarom a Španielskom. Jeho sprievodnými znakmi sa stal zákaz letov, priškrcovanie telefónnych liniek, a na celé štvrťstoročie dokonca i uzavretie hraníc, otvorených až v roku 1985. Tieto nátlakové akcie Madridu však prehĺbili v obyvateľoch Gibraltaru celkovú nedôveru k Španielsku a jasný odpor proti možnému čo len čiastočnému prechodu suverenity naň. Veľká Británia by sa dnes so Španielskom ako partnerom v Európskej únii zrejme dohodla o osude svojej vojenskej základne. V čase lietadiel a satelitov už zrejme nehrá takú rolu ako kedysi ani kontrola úžiny oddeľujúcej Európu od Afriky. Najväčším problémom tak môže napokon byť postoj a pocity 30 tisíc obyvateľov Gibraltaru. Podľa šéfa tamojšej vlády Petra Caruana jeho ľud má právo slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti a nenechá si ho vziať. Londýn teraz čelí apelom na tradíciu britskej demokracie a Madrid s ním teraz bude musieť vyjednávať o budúcnosti Gibraltaru veľmi opatrne. Pretože akonáhle sa v rokovaniach objaví problém, Británia vytiahne z rukáva svoje eso: výsledok včerajšieho referenda.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...