Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       12. november 2002 Putinove slová o čečenských separatistoch boli neštandardne hrubé Gabriel Sedlák Včerajší summit predstaviteľov Európskej únie a Ruska opäť upriamil pozornosť na problém Čečenska. A to nielen preto, že pätnástka vyzvala Moskvu, aby hľadala politické riešenie konfliktu v tejto odštiepeneckej republike Ruskej federácie. Vysokí predstavitelia Európskej únie veru nie sú zo strany svojich hostí zvyknutí na také vystúpenia, akého boli svedkami v podaní ruského prezidenta Vladimíra Putina. Šéf zahraničnej politiky pätnástky Javier Solana, sediaci po Putinovej pravici, a jeho kolegovia by však mali oveľa ťažšiu prácu, ak by mali reagovať na všetko, čo včera v Bruseli vypadlo šéfovi Kremľa z úst. Pred touto nezávideniahodnou úlohou ich „zachránil“ tlmočník, ktorý sa zahral na diplomata a vo chvíľach najkritickejších volil eufemizmy. Poďme však po poriadku. Putin, hovoriaci o čečenských separatistoch, najprv povedal. AUDIO: „Vytvorenie kalifátu na území Ruskej federácie je iba časťou ich plánu. Cieľ radikálov je oveľa väčší. Hovoria o vytvorení svetového kalifátu a o potrebe zabíjať Američanov a ich spojencov.“ Putin takto odpovedal na tlačovej konferencii na otázku francúzskeho novinára. Toho zaujímalo, či sa Rusko neobáva, že pri snahe zlikvidovať terorizmus v Čečensku zlikviduje aj civilné obyvateľstvo. Pripomeňme, že rusko-čečenský konflikt sa dostal na prvé stránky novín opäť nedávno, a to vďaka rukojemníckej dráme v moskovskom divadle, kde zahynulo takmer 130 civilistov, ktorých tam zadržiavali čečenskí teroristi. Putin, zjavne napätý, začal svoju odpoveď na novinársku otázku všeobecnou úvahou, že vojna v Čečensku je súčasťou globálnej vojny proti terorizmu. Počas svojej reči bol viditeľne čoraz rozčúlenejší, až napokon, keď hovoril o tom, že všetci, vrátane pýtajúceho sa francúzskeho novinára, sú v ohrození, takpovediac stratil nervy. AUDIO: "Ste v ohrození. Oni hovoria o nevyhnutnosti vraždenia všetkých neveriacich, všetkých nemoslimov, všetkých „križiakov“ ako tomu oni hovoria. Ak ste kresťan, ste v ohrození. Ak sa chcete stať ateistom, ste podľa ich uvažovania a pravidiel tiež určený na likvidáciu. Takisto ste v ohrození, ak sa rozhodnete byť moslimom. Ani to vás nezachráni, pretože za nepriateľský považujú aj umiernený islam. Aj v takom prípade ste v ohrození.“ Ruský prezident svoju odpoveď ukončil priamou výzvou, adresovanou pýtajúcemu sa. AUDIO: „Ak sa chcete stať islamským radikálom a ste pripravený podstúpiť obriezku, potom vás pozývam do Moskvy. Sme krajinou mnohých náboženstiev. Máme odborníkov na túto záležitosť. Ten zákrok vám urobia tak, že vám tam už nič nevyrastie.“ Putin, ako ste počuli, hovoril po rusky a jeho slová, ako to už pri takýchto príležitostiach býva, prekladal tlmočník. A ten vystúpenie ruského štátnika zjemnil tak, že po zmienke o obriezke a po pozvaní do Moskvy interpretoval najhrubšiu časť Putinovho vystúpenia takto: Ste vítaní a všetko a všetci sú v Moskve tolerovaní. Bola to ruská televízia NTV, ktorá si dala tú námahu a Putinove slová poctivo preložila a odvysielala. Ak by hostitelia ruského prezidenta počuli pravý obsah jeho slov, ich reakcia by možno bola dôraznejšia a ich správanie sa k Putinovi menej žoviálne. Možno. Nateraz platí, že Anders Fogh Rasmussen, premiér Dánska, ktoré teraz únii predsedá, novinárom povedal. AUDIO: „Na konflikt v Čečensku nemožno nahliadať iba ako na problém s terorizmom. Jedinou cestou k trvalému mieru je politické riešenie. EÚ bude vývoj udalostí podrobne sledovať. Obe strany musia rešpektovať ľudské práva. Tí ktorí tak nerobia, musia byť bezodkladne postavení pred súd.“ To, čo si Putin myslí o včerajšej výzve na politické riešenie čečenského konfliktu, dal najavo dnes, keď vyhlásil, že konflikt môže byť vyriešený len medzi Čečencami a Rusmi a je vnútornou záležitosťou Ruska. Asi 200 ruských aktivistov, angažujúcich sa v otázke ľudských práv, vyzvalo cez víkend Západ, aby prinútil Kremeľ sadnúť si s Čečencami za rokovací stôl. Hovorí riaditeľ ruského inštitútu pre ľudské práva a poslanec Sergej Kovaľov. AUDIO: „Ak by bola na Západe politická vôľa zastaviť toto vraždenie, toto hrozné násilie, jedine tak by rozhovory boli možné. A Západ to môže urobiť. Moskva nie je taká silná, aby si mohla zvoliť vážnu konfrontáciu so Západom. Naviac keď sa Kremeľ snaží vybudovať dobré vzťahy so Západom, či dokonca isté privilégiá v rámci nich.“ A čo si o úvahách o vylúčení promoskovských Čečencov z rokovaní myslí redaktor Slobodnej Európy Andrej Babickij, ktorý má s konfliktom v Čečensku bohaté osobné skúsenosti? AUDIO: "Oni sú tiež Čečenci, hoci sú svojimi oponentami označovaní za zradcov. Nie je vylúčené, že väčšina, či menšina z nich (to nie je podstatné), sú ľudia, ktorí veria, že Čečensko má byť súčasťou Ruska. Príležitosť rozhodnúť o budúcnosti Čečenska by mala byť daná samotným Čečencom a oni sami by mali rozhodnúť, čo chcú.“ Vlaňajší 11. september a ruská podpora globálneho boja proti terorizmu dali trocha zabudnúť na niektoré predchádzajúce praktiky Kremľa, napríklad nepriateľské kroky proti slobodným médiám. Tento kurz sa po iniciatíve televízie NTV, ktorá zostala Putinovi „verná“ (v zmysle poctivého prekladu jeho slov), stane možno politickým evergreenom súčasného Kremľa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...