Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       13. november 2002 Bielorusko má problémy s ruským plynom Jaroslav Rozsíval Bieloruský prezident Alexander Lukašenka sa tento týždeň dostal pod veľký tlak Moskvy po tom, čo ruský plynárenský gigant Gazprom pohrozil Bielorusku zastavením dodávok plynu kvôli nezaplateným účtom. Bielorusko je jedinou krajinou bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá dodnes používa sovietske komunistické symboly i názvy, a ktorej úradujúci prezident Alexander Lukašenka tvrdo odmieta akékoľvek pokusy o liberalizáciu ekonomického a spoločenského života krajiny. Lukašenkov postoj narážal doteraz na minimálny odpor Moskvy – ba naopak – ruská vláda od začiatku vítala jeho snahu o zlúčenie oboch krajín (nielen na jazykovom základe) a tomuto strategickému cieľu podriadila aj všetku svoju doterajšiu aktivitu voči Minsku. Lukašenkove predstavy o ekonomike, odeté do sovietskych kabátov jednotného strihu, narážajú už dlhší čas na realitu strnulosti štátom kontrolovanej výrobnej sféry. Tentoraz však Lukašenka narazil aj na odpor samotného veľkého brata. Ruský premiér Michail Kasjanov sa v pondelok stretol s predsedom bieloruskej vlády Genadijom Novitskym, aby s ním prerokoval dramaticky sa vyvíjajúci spor ohľadom avizovaného rozhodnutia Gazpromu znížiť dodávky plynu Bielorusku o polovicu. Kasjanov po rokovaní novinárom oznámil, že dodávky budú pokračovať bez obmedzenia, podľa pôvodného plánu až do konca roka. Nepredbiehajme však a zopakujme si, čo sa vlastne stalo: Ruský plynárenský podnik Gazprom obvinil Bielorusko, že odčerpalo v treťom kvartáli tohto roku o miliardu 500 miliónov kubíkov plynu viac, ako bolo naplánované, a že mu od roku 1999 dlhuje 251 miliónov dolárov za dodávky plynu. Bieloruský prezident Lukašenka nato obvinil Rusko zo snahy získať kontrolu nad bieloruským štátnym plynárenským gigantom Beltransgazom. V pondelok však premiér Kasjanov hovoril už iba o dlhu 80 miliónov s tým, že Moskva poskytne Minsku pôžičku na splatenie dlžnej čiastky. Ruská vláda má teda zrazu snahu splatiť dlh Bieloruska Gazpromu sama. Ruské ministerstvo zahraničných vecí pohotovo pripomenulo, že celý spor má čisto ekonomický charakter. Dodajme však, že premiér Kasjanov dosiahol od svojho bieloruského kolegu Novitského prísľub, že parlament v Minsku prerokuje návrh na transformáciu Beltransgazu na akciovú spoločnosť. Tým by však ruský Gazprom, ktorého 38 percent akcií vlastní ruský štát, naozaj dostal možnosť získať kontrolu nad bieloruským plynárenským podnikom. Faktom je, že Rusko doteraz poskytovalo Bielorusku plyn za mimoriadne výhodné ceny obratom za nízke tranzitné poplatky pri transporte plynu do Európy. Dialo sa tak počas sporov Moskvy s Kyjevom ohľadom cien za transport plynu cez Ukrajinu. Moskva sa však prednedávnom s Kyjevom dohodla na vytvorení spoločného konzorcia pri spravovaní plynovodu. A Rusko okrem toho zvažuje vytvorenie tretej tranzitnej cesty cez Fínsko a Baltské more. Tým by sa výrazne znížila jeho doterajšia závislosť od výhodnej bieloruskej trasy, čo napokon potvrdil aj sám šéf Gazpromu Alexander Rjazanov: ten vyhlásil, že v prípade pokračujúceho odporu Bieloruska zaviesť trhové princípy aj do obchodu s plynom, presmeruje Gazprom trasu svojho plynovodu, smerujúceho do Európy, do rúr, uložených na dne Baltského mora. A tam už veru Lukašenkov hrdzavejúci kosák a kladivo nedosiahne. Bielorusko stojí teda pred rozhodnutím: Znepriateliť si svojho posledného spojenca, alebo ticho zraziť opätky a akceptovať trhovú záchranu svojho štátneho plynárenského molocha za cenu jeho faktického odstúpenia Moskve. V každom prípade sa však bude musieť prezident Lukašenka pripraviť na ťažšie časy – s drahším palivom vyprodukuje totiž jeho nemotorné bieloruské hospodárstvo ešte menej ako doteraz.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...