Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       22. november 2002 Voľby v Rakúsku – takmer všetky dvere otvorené Jaroslav Rozsíval V nedeľu sa v susednom Rakúsku uskutočnia predčasné parlamentné voľby. 24.november 2002 sa môže stať pre Rakúsko nielen významným, ale aj osudovým dátumom. V tento deň sa totiž občania jedného z najmladších členských štátov EÚ budú opäť raz rozhodovať nielen o rozložení politických síl v spolkovom parlamente, ale zároveň aj o spôsobe riešenia ekonomických problémov krajiny – výsledok volieb spred troch rokov sa totiž výrazne odrazil na zmene politickej orientácie Rakúska: po rokoch červeno-čiernej koalície Sociálnych demokratov s Ľudovcami vytvorila konzervatívna ŐVP po prvý raz koaličnú vládu s krajne pravicovou a aj nacionalisticky orientovanou stranou Slobodných Joerga Haidera. Napriek negatívnym ohlasom v zahraničí a diplomatickému nátlaku krajín EÚ, ktorý vyplýval z radikálnych postojov vtedajšieho šéfa Slobodných Haidera, sa vláde Wolfganga Schuessela podarilo uskutočniť niektoré nutné hospodárske reformy, zamerané na zníženie deficitu štátneho rozpočtu. Slobodní dokonca akceptovali výhrady EÚ a na čele strany uskutočnili formálnu výmenu vedenia. Avšak po takmer troch rokoch vládnutia sa rakúska čierno-modrá koalícia rozpadla – bývalý šéf Slobodných totiž pocítil rastúci vplyv i popularitu svojich ministrov, predovšetkým vicekancelárky Riessovej-Passerovej a na mimoriadnom sneme strany presadil ich odvolanie z vlády. Kancelár Schuessel na to reagoval vyhlásením predčasných volieb. Táto vnútrostranícka epizóda však, zdá sa, napokon Haiderovu stranu neposilnila, ale naopak, oslabila. Počas krátkej predvolebnej kampane totiž Haider, ktorý sa dokonca na istý čas postavil do vedenia strany, stratil dôveru viacerých svojich bývalých spolupracovníkov, vrátane úradujúceho ministra financií Grassera, ktorý oznámil svoj prechod k Schuesselovým Ľudovcom. Zjavná snaha politikov okolo Riessovej-Passerovej orientovať stranu smerom k liberálnym princípom, narazila na samoľúbosť korutánskeho hajtmana, ktorý tak pravdepodobne priviedol svoju populizmom presýtenú politiku na zaslúžené dno záujmu voličov. Na predvolebnej scéne tak zostávajú popri Slobodných ešte slabí, no so Sociálnymi demokratmi tradične spriaznení Zelení Alexandra van Bellena a samotní Sociálni demokrati pod vedením Alfréda Gusenbauera. Tí majú po troch rokoch opäť šancu stať sa najsilnejšou politickou silou v Rakúsku. Lenže – tak ako 42-ročný Alfréd Gusenbauer - patrí aj 57-ročný Schuessel k perspektívnej, pro-európsky orientovanej generácii rakúskych politikov, ktorí si viac zakladajú na pragmatických riešeniach, ako na ideologických princípoch svojich tradičných strán. Obaja politici, i keď vychádzajúc z rozličných svetonázorových postojov, vystupujú voči sebe veľmi opatrne a s rešpektom. V ekonomických názoroch sa líšia iba v prístupe k štátnym výdajom a – čuduj sa svete – v postoji k zavedeniu profesionálnej armády, ktoré presadzuje SPŐ a ktoré odmieta ŐVP. Napriek tomu, že Ľudovci vsadili v predvolebnej kampani na tzv. nemeckú kartu, teda na cielené zvýrazňovanie ekonomických neúspechov červeno-zelenej vlády v Nemecku, kritikou Schroederovej hospodárskej a daňovej politiky nešetria ani Sociálni demokrati. Frakčný šéf strany Josef Cap označil dokonca zvýšenie daní v Nemecku za porušenie predvolebných sľubov Schroederovej SPD, tušiac, že takýto postup nemeckých socialistov by rakúski voliči mohli považovať za naozajstného predvolebného strašiaka. Aj tieto skutočnosti hovoria za možnosť návratu k desaťročia viac-menej úspešne uskutočňovanému riešeniu delenia moci v Rakúsku – teda k veľkej koalícii Sociálnych demokratov s Ľudovcami. Tento model však v sebe nesie riziko spomalenia hospodárskych a sociálnych reforiem, potrebných pre zabezpečenie efektívnejšieho rastu rakúskej ekonomiky. Nedá sa preto vylúčiť ani pokus o vytvorenie menšinovej vlády s tichou podporou jednej z menších politických strán, alebo návrat k čierno-modrej koalícii, ktorá by sa však dala uskutočniť iba so zaťatými zubami na oboch stranách. Viac ako vylúčená je iba koalícia Sociálnych demokratov so Slobodnými, všetky ostatné dvere, vedúce do rokovacej miestnosti prezidentského paláca vo Viedni po 24.novembri, sú otvorené.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...