Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       28. november 2002 Obranný protiraketový systém Patriot a nemecký postoj k zásahu v Iraku Ján Šalgovič, Mníchov Červeno-zelenej vláde došla pred časom výbušná pošta, dve požiadavky priamo súvisiace s možnou vojnou v Iraku. Ako prvá prenikla na verejnosť žiadosť Izraela kúpiť od Nemecka raketové obranné systémy typu Patriot. Izrael prvý raz adresoval túto prosbu v roku 2000. Teraz však nadobudla aktuálny rozmer, veď Saddám Husajn sa netají, že v prípade vojny napadne Izrael svojimi raketami – tak ako tomu bolo v roku 1991. Kancelár Gerhard Schröder žiadosti vyhovel. V rozhovore pre týždenník Die Zeit povedal: „Keď izraelská vláda potrebuje tento nárast vlastnej bezpečnosti, potom pomôžeme – a síce v pravý čas. Toto nám prikazuje naša historická a morálna povinnosť.“ Následne Gerhard Schröder dodal, že „systém Patriot je čisto defenzívny“. K predaju protiraketového systému Patriot Izraelu sa pozitívne vyjadrili ako všetci vládni politici, tak aj všetci predstavitelia opozičných strán, až na postkomunistickú Stranu demokratického socializmu. Sociálni demokrati a Zelení sa následne pokúšali o pacifistické dialektické povrazolezectvo: Izrael by nebol podľa nich v prípade vojny priamym bojovníkom, ale bol by iba treťou krajinou, bez vlastného pričinenia vtiahnutou do vojenských akcií. Okrem toho vyhlásil kancelár Schröder, že zrejme vyhovie žiadosti Izraela a predá mu tanky typu Fuchs, schopné vystopovať a zneškodniť chemické bojové látky. Druhá požiadavka bola omnoho háklivejšia. Jej odosielateľom sú Spojené štáty. Prosili Nemcov – podobne ako štyri tucty ďalších spojencov – o konkrétnu pomoc v prípadnej vojne proti Iraku. Washington chcel od Berlína okrem iného regionálne raketové systémy, obranné vojenské systémy proti atómovým, biologickým a chemickým zbraniam, napríklad tanky typu Fuchs. Koalícia sociálnych demokratov a Zelených túto žiadosť zamietla. Kancelár Schröder v stredu vyhlásil, že v prípade zásahu poskytne Spojeným štátom všetky práva, zaručujúce im voľný pohyb po nemeckom území, ako aj právo používať počas akcie americké vojenské zariadenia, nachádzajúce sa na nemeckom území. Bundeswehr sa však nezúčastní na prípadnej vojenskej akcii. Ešte pred stredajším rozhodnutím ľavicového kabinetu sa americký minister obrany Donald Rumsfeld vyjadril, že vzťahy medzi Nemeckom a Spojenými štátmi sú naďalej napäté. Po odmietnutí americkej prosby sa určite nezlepšia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...