Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. november 2002 Členovia a priaznivci českých sociálnych demokratov chcú, aby sa prezidentom stal expremiér Zeman Gabriel Sedlák S doživotnou rentou vo výške 116 tisíc korún bude môcť zrejme počítať český prezident Václav Havel. Návrh príslušného zákona dnes v Prahe v prvom čítaní schválila tamojšia poslanecká snemovňa. Prezidentský mandát Václava Havla sa skončí už o dva mesiace a Česi sú svedkami zaujímavej súťaže o obsadenie uvoľňujúceho sa kresla. Dnešok priniesol jej ďalšie dejstvo. Referendum posúva na Hrad expremiéra Zemana, tak znie jeden z novinových titulkov, ktorý sa začal rodiť v hlavách novinárov krátko po tom, ako vládna sociálna demokracia v piatok zverejnila výsledky hlasovania svojich členov a priaznivcov. Než si povieme, nakoľko reálne je toto konštatovanie, pripomeňme si niektoré dôležité udalosti. Strany, ktoré v lete po voľbách vytvorili českú vládnu koalíciu, chceli – podobne ako na Slovensku v roku 1998 – presadiť priamu voľbu hlavy štátu. Zostalo pri sľuboch. Nástupcu Václava Havla bude voliť v januári parlament. A to aj napriek tomu, že nedávno sa k stúpencom priamej voľby pridala aj najsilnejšia opozičná strana ODS, ktorá zistila, že šance jej kandidáta, expremiéra Václava Klausa, sú v parlamente pomerne nízke. Oficiálne politici hovoria o tom, že priama voľba sa už technicky nedá stihnúť. Skutočnosť je prostejšia: strany neodolali pocitu, že si môžu zvoliť svojho, alebo aspoň čiastočne svojho kandidáta, alebo – a to je prípad strán vládnej koalície – zabrániť Václavovi Klausovi prezidentom sa stať. To by sa sociálnym demokratom, ľudovcom a liberálom z Únie slobody mohlo pomerne ľahko podariť, pretože v prípade ich odmietavého stanoviska by ODS mohla hľadať podporu už iba u komunistov. So zablokovaním zvolenia ktoréhokoľvek kandidáta by teda českí politici problémy mať nemali. Horšie je to už so šancami niektorého z nich na úspech. Vládna koalícia má v snemovni najtesnejšiu väčšinu a v senáte ju v nedávnych doplňovacích voľbách dokonca stratila. Aj pre jej kandidáta teda bude treba hľadať medzi zákonodarcami širšiu podporu. Ale pre koho? Najmenšia z vládnych strán – Únia slobody - šancu so svojím človekom nemá. Ľudovci kandidujú šéfa senátu Petra Pitharta, ten však okrem vlastných nemá istú ani podporu najbližších unionistov. A najsilnejšia sociálna demokracia, aby aspoň čiastočne dala priestor hlasu verejnosti, usporiadala pre svojich členov a priaznivcov ľudové hlasovanie. Údajne aj preto, aby nemusela kandidovať bývalého šéfa strany a sociálnodemokratickej vlády Miloša Zemana. Ten totiž síce ľavicu v Čechách postavil na nohy, osobne ale nikdy nepatril medzi najpopulárnejších politikov. O logike takejto úvahy svedčí aj včera zverejnený prieskum agentúry STEM, ktorý zisťoval možnú podporu všetkých ôsmich doteraz známych kandidátov. V širšej verejnosti je Zeman až na štvrtom mieste a aj medzi voličmi ČSSD skončil ako druhý za ombudsmanom Otakarom Motejlom. Ten je už dlhší čas všeobecne považovaný za favorita prezidentských volieb, ako nestraník je viac či menej prijateľný aj pre ostatné strany. Motejlovi priaznivci však zažili nemalý šok, keď podľa dnes zverejnených výsledkov straníckeho referenda Motejl nielenže nevyhral, ale skončil až na treťom mieste v tesnom závese za exministrom spravodlivosti Jaroslavom Burešom. Víťazného Zemana podporila z 26 tisíc hlasujúcich takmer polovica. Vedenie sociálnej demokracie sa dostalo do nezávideniahodnej situácie. Predseda strany a premiér Vladimír Špidla síce stále opakuje, že posledné slovo pri výbere straníckeho kandidáta bude mať širšie vedenie strany, podpredsedníčka Marie Součková si ale myslí, že referendum je záväzné. Premiér Špidla bude možno argumentovať nízkou účasťou verejnosti na hlasovaní a pri obrane kandidatúry Motejla si pomôže spomínaným prieskumom, v ktorom ombudsman jednoznačne zvíťazil, medzi voličmi i nevoličmi ČSSD. To, že výsledok referenda skomplikoval Motejlove šance, si myslí aj redaktor politického týždenníka Respekt Ondřej Kundra. AUDIO: „Panu Motejlovi to samozřejmě může zkomplikovat jeho postavení, a jak to dneska vypadalo v parlamentu, tak mu to skutečně to jeho postavení komplikuje, a je pravda, že ani odpůrci Miloše Zemana, kteří se snaží pana Motejla prosadit, si s tím teď moc neví rady a budou na ústředním výkonném výboru navrhovat, aby sociální demokracie postavila do první volby pana Motejla. Otázka je, jestli se jim to povede.“ Presadiť Otakara Motejla ako prezidentského kandidáta ČSSD číslo jeden by sa jeho stúpencom mohlo podariť možno aj vďaka tomu, že expremiér Zeman opakovane zdôrazňoval, aby s ním strana rátala iba pre prípad krízy ako s kandidátom do druhého kola. Je však otázkou, či do toho prvého bude chcieť Motejl ísť, keďže akési morálne stranícke právo by mal mať v referende úspešnejší Jaroslav Bureš.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...