Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. december 2002 „Únik mozgov“ z Českej republiky Anna Rausová Krajiny strednej a východnej Európy sú v poslednom desaťročí svedkami trendu, ktorý sa zvykne označovať termínom „únik mozgov“. O odchode najmä odborníkov za lepšie platenou prácou do zahraničia, väčšinou na Západ, sa hovorí v postkomunistickom regióne s ľútosťou ako o strate najlepších expertov, ktorých práve krajiny, prechádzajúce na trhovú ekonomiku najviac potrebujú. Nie všetky štáty regiónu sú však rovnako zasiahnuté touto tendenciou. Krajiny s rastúcou ekonomikou a pribúdajúcimi zahraničnými investíciami majú väčšiu šancu na udržanie si potrebných expertov.Relatívne úspešnou je Česká republika. V súčasnosti však analytici hovoria nielen o „úniku mozgov“, ale pricháddzajú s novým termínom, „obehom mozgov“. Mnohí mladí Česi, väčšinou s vysokoškolským vzdelaním, si hľadajú prácu v zahraničí. Motívom je nielen nadobudnutie skúseností, ale predovšetkým podstatne vyšší plat. Niektorí z nich zostávajú v cudzine dlhšie, iní sa vracajú po nejakom čase naspäť domov, z vlastného rozhodnutia. Jedným z nich je doktor Rážek z Prahy : AUDIO: „Toto je naše oddelenie. Môžete vidieť že je pomerne malé a je tu veľa detí, lôžok, ale čo sa týka vybavenia, nie je horšie ako inde na svete. Nie je to tak, že my nemôžeme niečo urobiť, pretože sme vo východnej Európe, v Prahe. Takže v tom je tak trochu zdroj pýchy pre nás“. Doktor Rážek je detský kardiológ, ktorý sa pred troma rokmi pripojil k vlne hľadajúcich lepšiu prácu i lepšiu plácu v nemeckom Hamburgu. Tento rok však urobil niečo neočakávané, vrátil sa naspäť domov. Očakával, že nemocnice v Nemecku budú oveľa lepšie vybavené ako české, rozdiel vidí skôr v celkovom vzhľade, české zdravotnícke zariadenia sú podľa neho zanedbané, či už navonok alebo vovnútri, v dôsledku nedostatku peňazí. Lekársku starostlivosť a technické vybavenie však stavia Rážek na tú istú úroveň: AUDIO: „Platy nie sú v Nemecku oveľa vyššie vzhľadom na pomerne vysoké životné náklady.Nehovorím že platy lekárov tu v Čechách sú vysoké, hovorím skôr o možnostiach. Ak cudzinec nie je vo vyššom postavení, tak potom zostáva cudzincom s obmedzenou šancou na kariérny postup. To, čo sa vyžaduje od východoeurópanov, sa nevyžaduje od cudzincov z krajín Európskej únie. Je tu vidno istú diskrimináciu“. Nie všetci, ktorí odišli z Čiech za prácou do cudziny, sa však vracajú naspäť, čím potvrdzujú trend úniku mozgov. Odchádzajú vedci – osobitne z technických odborov, lekári. Je zaujímavé, že uprázdnené lekárske miesta zasa zapĺňajú ich kolegovia, napríklad aj zo Slovenska. Podobne ako v ďalších krajinách postkomunstického bloku je ťažké vyjadriť únik mozgov presnými číslami. Oficiálne údaje o emigrantoch sú obyčajne nižšie než čísla, ktoré uvádzajú krajiny, do ktorých prisťahovalci prichádzajú. Tak napríklad podľa štúdie Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj napočítali české úrady v roku 1998 iba 345 emigrantov do Nemecka, zatiaľčo nemecká strana uvádza číslo okolo 8 000. O úniku mozgov z Českej republiky neexistuje ucelená štúdia, podľa pražského Inštitútu pre prácu a sociálne záležitosti však migrácia za prácou do zahraničia klesá. Jedna z autoriek štúdie Jana Vavrečková hovorí, že podľa výskumov ide väčšina ľudí do zahraničia iba na nejaký čas: AUDIO: „Väčšinou sú to mladí ľudia, relatívne s dobrým vzdelaním. Okolo 60 percent je so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním. Rozhodnú sa pre odchod do cudziny iba dočasne, na nejaký čas, rok alebo dva, aby zarobili peniaze a získali skúsenosti, naučili sa a zdokonalili sa v jazyku. Potom sa ale ako pravidlo vracajú do Českej republiky a majú potom lepšie príležitosti. Vďaka tomu, že ovládajú cudzí jazyk, môžu pracovať v zahraničných firmách a majú oveľa viac príležitostí urobiť kariéru, pretože v zahraničí robili na podradnejších miestach“. Podľa Vavrečkovej počet Čechov, odchádzajúcich za prácou do cudziny, klesá. Ľudia čoraz viac zvažujú, či výhody až natoľko prevyšujú nedostatky. Citovaný inštitút predpovedá, že emigrácia z Českej republiky bude v blízkej budúcnosti klesať. Relatívny ekonomický úspech je tiež jednou z príčin totho klesajúceho trendu. Potvrdzuje ho aj Jean-Christophe Dumond , spoluautor štúdie OECD „Trendy migrácie v medzinárodnom meradle“: AUDIO: „V tomto ohľade sú veľmi dôležité priame zahraničné investície pre stredoeurópske krajiny, pretože vytvárajú možnosti v krajine a privádzajú tiež vysokokvalifikovaných pracovníkov z cudziny. A toto možno zmení motívy vzdelaných ľudí, ktorí by chceli emigrovať“. Podľa Dumonda je však pozorovateľný nový trend v krajinách OECD, dochádza k tzv. obehu vysokokvalifikovaných ľudí: AUDIO: „Ľudia idú do cudziny na nejaký čas, na štúdiá, alebo kvôli dobrej pracovnej príležitosti, potom zasa idú do inej krajiny, potom do ďalšej a potom sa zasa vracajú naspäť domov. Možno že počas svojho ďalšieho života sa zasa budú sťahovať, ale to je už súčasť akejsi cirkulácie a nie trvalej emigrácie, odchodu vysokokvalifikovaných ľudí“. V súlade s touto prognózou je aj názor už citovaného doktora Rážeka, nevylučuje, že by už do cudziny nikdy za prácou nevyrazil. Oproti minulosti, kedy ľudia žili v našom regióne iba s malými výnimkami prakticky celý život v tom istom meste či dokonca byte alebo dome, je to celkom iste, nový, zdravý trend, „Sťahovanie je predsa súčasťou života“, hovorí doktor Rážek z Českej republiky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...