Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. december 2002 „Únik mozgov" z pobaltských krajín Anna Rausová Uplynulé desaťročie dochádza v postkomunistickom regióne k trendu, ktorý sa zvykne označovať termínom „únik mozgov“ do zahraničia. Ako sa prejavuje v pobaltských štátoch, hovorí Anna Rausová. V pobaltských krajinách, podobne ako v iných štátoch bývalého komunistického bloku, sa tendencia úniku mozgov prejavuje pomerne výrazne. Mnohí odborníci s dobrou vysokoškolskou kvalifikáciou sa vybrali za prácou – a pochopiteľne- i vyšším platom – do cudziny. Veľa z nich odišlo s pevným úmyslom domov sa už nikdy nevrátiť. Napriek tomu sa však čoraz viac z nich predsalen vracia, na čom má zásluhu rastúci úspech tamojších ekonomík a tým aj životnej úrovne. Lotyšsko, Litva a Estónsko pravda tento opačný trend vítajú. Vracajúci sa experti prinášajú domov nielen peniaze, ale aj cenné skúsenosti, ako sa pracuje v prosperujúcej trhovej spoločnosti. Jedným z tých, ktorí sa rozhodli pre návrat, je Gintaras Valincius . V roku 1998 odišiel z vedeckého miesta ma litovskom inštitúte biochémie vo Vilniuse. Nedávno sa vrátil aj s rodinou do rodnej vlasti, aby jeho dieťa mohlo navštevovať litovskú školu. Vzdal sa tým veľmi dobre platenej práce na jednej z prestížnych amerických vedeckých inštitúcií. Nájsť si dobré miesto vo svojom odbore v rodnej Litve však nie je ľahké, i s vynikajúcou kvalifikáciou a zahraničnou odbornou praxou: AUDIO: „Aké šance nájsť prácu má osoba, vracajúca sa zo Západu? Pracovné príležitosti, vyžadujúce veľmi dobré vzdelanie, sú v Litve počtom veľmi obmedzené. Bolo by dobré, keby bolo veľa technologických firiem, veľká koncentrácia bánk a iných finančných inštitúcií, či primerané zdravotnícke strediská. V takom prípade by sme mali nejakú šancu. Nič také však neexistuje“. Najviac postihol únik mozgov v pobaltských krajinách odbory prírodných a aplikovaných vied. Strata sa týka teda predovšetkým matematikov, fyzikov, počítačových programátorov a ekonómov. Tieto profesie sú v súčasnosti takmer kľúčové v malých ekonomikách, akými sú Estónsko, Litva a Lotyšsko. Paradoxne však ponúkajú zatiaľ málo pracovných príležitostí v týchto odboroch. Medzeru na pracovnom trhu zatiaľ súkromné firmy nedokázali vyplniť. Za komunizmu by títo odborníci našli aké-také príležitosti v štátnom sektore, čo v súčasnosti už neplatí. Citovaný Gintaras Valincius to ilustruje na príklade ministerstva financií: AUDIO: „Zoberme napríklad internetovú stránku akéhokoľvek ministerstva. Keď sa na ne pozeráme, nevidno na nich žiadne inzeráty, informujúce ľudí o voľných miestach na ministerstvách. Je celkom nemožné dozvedieť sa, aké voľné miesta sú napríklad na ministerstve financií, keď na internete nie sú žiadne informácie“. Celkom súhlasí Albertas Zalys , šéf jedného z odborov litovského ministerstva školstva. Voľné miesta si univerzity a iné inštitúcie zapĺňajú zo svojich zdrojov: AUDIO:„Sú to uzavreté inštitúcie a ich manažment je založený na tzv. demokracii. Zamestnanci si volia svojich šéfov, počnúc od najnižšej úrovne a končiac s najvyšším vedením. Je celkom pochopiteľné, koho si zvolia – ľudí, ktorí im nebudú robiť problémy a nechajú ich žiť si pokojným životom“. Podobná situácia je v Lotyšsku, len z iných dôvodov – podľa Nilsa Muiznieksa , šéfa Centra pre lotyšské štúdie ľudských a etnických práv. V rámci postkomunistických zmien sa dostali na vysoké a významné posty relatívne mladí ľudia. Desať rokov po páde komunizmu sú to ešte stále tridsiatnici, štyridsiatnici, o dôchodku nemôže byť ani reči. To však zablokovalo príležitosti pre mladých ľudí, ktorí práve vychádzajú z univerzity. Z tohto dôvodu sa obzerajú za možnosťami v cudzine: AUDIO: „Na čas došlo k zablokovaniu spoločenského pohybu v Lotyšsku a v ďalších pobaltských krajinách. Veľmi mladí ľudia, tridsiatnici, získali vedúce miesta v bankách, novinách, ministerstvách. K takémuto postaveniu sa dostávajú ľudia obyčajne, až keď majú okolo 50 alebo 60 rokov na Západe. Získali ich veľmi skoro a majú ich aj teraz, keď majú 40 rokov. Výsledok je, že mladí ľudia majú príležitosti zablokované“. Novú nádej však predstavuje perspektíva prijatia krajín do Európskej únie a NATO. Pracovné príležitosti poskytne Brusel pre množstvo tlmočníkov, úradníkov či konzultantov. Navyše členstvo v nich povedie aj k prílevu zahraničných investícií a tým aj k pracovných príležitostiam – nielen pre tých, ktorí zostali doma, ale aj pre tých, ktorí sa vrátia domov s novými skúsenosťami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...