Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       6. december 2002 Hra o českého prezidenta Ivan Štulajter O tom, čo už má Slovensko po schválení ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta niekoľko rokov za sebou, sa v Česku živo diskutuje v týchto týždňoch. Na začiatku februára sa totiž skončí funkčné obdobie prezidenta Havla a nedá sa vylúčiť, že nový český prezident v parlamente zvolený nebude. A to i napriek tomu, že český volebný systém je v porovnaní s tým bývalým slovenským dokonalejší. Také osobité je dnes totiž rozloženie politických síl, ale taká „osobitá“ je aj ponuka kandidátov. Ukazuje sa, že v Českej republike sa prezidentský kandidát formátu Václava Havla nenachádza. Tento objektívny nedostatok by mohol byť ospravedlnením toho, že zrodu nového prezidenta zrejme budú predchádzať veľké pôrodné bolesti. Prekérna situácia panuje najmä vo vládnej sociálnej demokracii. Tá totiž zorganizovala akési stranícke referendum, v ktorom si občania mali vybrať toho „svojho“ človeka z ponúkaných kandidátov strany. Z právneho hľadiska to bolo referendum nezáväzné, sociálni demokrati však vyhlásili, že ho rešpektovať budú. Včera tento prísľub potvrdilo predsedníctvo strany. Lámať chlieb sa však bude až cez víkend na širšom grémiu strany. Referendum sociálnych demokratov, ktoré svojou zlou organizáciou nemožno pokladať ani za prieskum verejnej mienky, vyhral presvedčivo ich bývalý vodca a premiér Miloš Zeman. Ten však v prípade nominácie odmieta kandidovať v prvej voľbe. Nomináciu by prijal, iba ak by sa prezidentské voľby museli zopakovať. Tým druhým a zrejme vážnejším problémom je skutočnosť, že Zemana na čele štátu si neželá vidieť politické krídlo strany, stojace za predsedom strany a premiérom Vladimírom Špidlom. Súčasný šéf sociálnych demokratov, ako to vyplýva z kuloárov, sa totiž obáva, že ak by sa Zeman presťahoval zo svojej chalupy na Vysočine, kde dnes v ústraní žije, na pražský hrad, vzniklo by tým druhé mocenské centrum s nedozernými následkami na jeho vládu širokej koalície, ako aj na samotnú stranu. Česká ústava počíta s troma kolami prezidentských volieb. V prvom kole je na zvolenie potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a to zvlášť v senáte a zvlášť v dolnej komore parlamentu. Ak takýto stav nenastane, dvaja najúspešnejší kandidáti, postúpia do druhého kola. Na zvolenie v ňom stačí prostá väčšina hlasov, avšak zvlášť v oboch komorách. Ak by ani v druhom kole nebola zvolená hlava českého štátu, nasleduje tretie kolo. V ňom rozhoduje tiež len prostá väčšina hlasov prítomných poslancov, akurát sa už nehlasuje oddelene. V prípade, že patová situácia nastane aj v treťom kole, prezidentské voľby sa opakujú. Až vtedy je teda ochotný kandidovať Miloš Zeman. Ak sa chce predseda sociálnych demokratov Špidla takejto situácii vyhnúť, musí nájsť takého kandidáta, ktorý získa vo voľbách aspoň prostú väčšinu hlasov. Špidlov problém však nemá len meno Zeman, ale aj Klaus. Predseda ODS je totiž oficiálnym prezidentským kandidátom strany hneď v prvej voľbe. Inými slovami, ak sa prezidentom nestane v prvom kole kandidát vládnej koalície, šance výrazne narastú Klausovi. Samozrejme, ak ho ODS pretlačí do druhého kola. Včerajšie rozhodnutie predsedníctva ČSSD rešpektovať stranícke referendum znamená, že by za sociálnych demokratov mohol kandidovať bývalý minister spravodlivosti Jaroslav Bureš. Ten v referende skončil na druhom mieste a na veľké prekvapenie predbehol aj Špidlovho favorita, ombudsmana Otakara Motejla. Nevýrazný Bureš je však len ťažko priechodný. Nielenže nemá podporu celého poslaneckého klubu sociálnych demokratov, ale ani strán vládnej koalície. Preto nie je vylúčené, že cez víkend - referendum-nereferendum - širšie grémium sociálnych demokratov predsa len dá prednosť Motejlovi. No nedá sa napokon vylúčiť ani možnosť, že sociálni demokrati podporia kandidáta z radov ich vládnych partnerov - napríklad predsedu senátu Petra Pitharta, o ktorého nominácii uvažujú ľudovci. Obrazne povedané, blížiace sa parlamentné voľby českého prezidenta pripomínajú šachovnicu, na ktorej hrá z každej strany dvojnásobný počet hráčov. Možno aj preto to budú voľby posledné a nabudúce si Česko zvolí hlavu štátu priamo. Rovnako ako na Slovensku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...