|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
13. december 2002
|
Európsky summit: na programe Poľsko a Turecko
|
Daniel Bútora, Kodaň
|
Dnes dopoludnia začali šéfovia štátov a vlád Európskej únie pracovné rokovanie summitu, ktorý by mal oficiálne poslať desať pozvánok – Cypru, Malte, a ôsmim bývalým komunistickým štátom. Únia schvaľuje najväčšie rozšírenie od svojho vzniku. Úplne na začiatku európskej integrácie stálo šesť štátov – Francúzsko, Nemecko, Taliansko a tri štáty Beneluxu. Následne sa krajiny pridávali zvyčajne po dvoch-po troch, pričlenenie desiatky kandidátov k pätnástke členov by sa tak mohlo čo do počtov nazývať skôr zlúčením oboch skupín ako rozšírením jednej o druhú. Samozrejme, bližší pohľad na reformy, ktoré kandidáti museli a musia robiť, vysvetľuje, prečo je termín “rozšírenie” predsa len namieste. Dnešnou desiatkou krajín sa však ešte všetko nekončí. Už v roku 2007 by mali byť prijaté Rumunsko a Bulharsko.
Podobne ako včera, aj dnes sa na summite veľa hovorilo o Poľsku. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen dopoludnia rokoval s poľským premiérom Leszekom Millerom v snahe získať poľský súhlas s finančným balíčkom. V jeho rámci noví členovia dostanú počas troch rokov 40 miliárd eur. Poľsko naďalej nalieha, aby dostalo celé zvyšné dve miliardy, ktoré boli rámcovo schválené na summite v Berlíne. Poľský vládny úradník Jaroslaw Pietras bol dnes ráno optimistický:
AUDIO: “Naše myšlienky neboli odmietnuté tak, že by o nich nebolo možné ďalej diskutovať. Je jasné, že pozitívna reakcia nemohla prísť hneď, ale je vôľa diskutovať ďalej, a to je pozitívne.”
Únia sa chce s Poľsko dohodnúť. Zatiaľ čo niektorí európski predstavitelia varovali Varšavu, aby to so požiadavkami nepreháňala, nemecký kancelár Gerhard Schröder dnes v Kodani povedal, že rozšírenie Únie bez Poľska je nepredstaviteľné. Už včera však myšlienku, že by Poľsko mohlo dostať viac ako ostatní, odmietli iní kandidáti. Český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda:
AUDIO: „... není možné hledět na naše země podle velikosti, a že by Polsko mělo dostat více proto, že je velké."
O čosi pokojnejší bol slovenský premiér Mikuláš Dzurinda:
AUDIO: “Skôr sa mi vidí, že bude platiť, že meter je jednotný, kritériá sú jednotné, a ak sa ešte podarí čosi zvýšiť z tej rezezvy, ktorá zostáva do berlínskeho stropu, tak to bude rozdelené rovnomerne.“
Ďalšou veľkou témou jednaní je Turecko. Európsky návrh oznámil včera v noci dánsky premiér Rasmussen:
AUDIO: “Ak Európska rada v decembri 2004 na základe správy a odporúčania Komisie rozhodne, že Turecko plní kodanské politické kritériá, začne Európska únia s Tureckom rokovania o vstupe.”
Únia teda stanovila termín na turecké ohodnotenie na december 2004, ale nestanovila automaticky termín začiatku rokovaní s Tureckom – pôvodný nemecko-francúzsky návrh hovoril o 1. júli 2005. Včera večer prijatá európska pozícia je pružnejšia – ale tiež nezáväznejšia. Hovorí totiž, že rokovania sa začnú “tak skoro, ako je to len možné”. Únia sa v každom prípade nepodvolila tureckému a tiež americkému tlaku na skorší termín vstupných rokovaní. Turecký tlak označovali európski lídri za neprijateľný. Podľa niektorých mohol mať aj americký tlak, vrátane telefonátov prezidenta Busha, skôr opačný efekt. Európski predstavitelia však aspoň ocenili turecký pokrok a zvýšili Ankare predvstupovú pomoc. Európa rieši v tureckom prípade veľký problém: je v záujme celého kontinentu, aby Turecko zostalo sekulárnym a stalo sa demokratickým moslimským štátom – a nesmerovalo k druhému Iránu. Európske vlády – napriek britskému pro-tureckému postoju – však berú do úvahy obavy voličov, že moslimské Turecko by sa onedlho mohlo stať najľudnatejším členským štátom Európskej únie.
Turecké oficiálne reakcie na ponuku sú odmietavé. Otázka Turecka a s ňou súvisiaca otázka Cypru, rozdeleného na tureckú a grécku časť, tak zostávajú ťažšou časťou summitu, ktorý si stredná a východná Európa bude pamätať ako rozširovací a historický.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|