Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       16. december 2002 Pobaltie dostalo pozvánku do NATO a do EÚ, ale dejiny sa nekončia Gabriel Sedlák Pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko – splnili tohto roku svoje hlavné politické ciele: pred necelým mesiacom dostali v Prahe pozvánku do NATO a minulý víkend boli v Kodani pozvané do Európskej únie. Aké ďalšie výzvy stoja pred trojicou postsovietskych republík? AUDIO: „Dlhá noc strachu, neistoty a samoty sa skončila. Pripájate sa k silnej a rozširujúcej sa rodine NATO. Naša aliancia sa slávnostne zaviazala k ochrane. A ktokoľvek, kto by si vybral Litvu za svojho nepriateľa, nájde nepriateľa aj v Spojenách štátoch amerických.“ Americký prezident George Bush vyriekol tieto slová v novembri pred davom obyvateľov litovského Vilniusu dva dni po tom, čo Litva, Lotyšsko a Estónsko získali spolu s ďalšími štyrmi krajinami pozvánku do NATO. Obyvateľom týchto štátov sa splnil sen. Ich krajiny, ktoré po dlhých desaťročiach získali v roku 1991 nezávislosť od Moskvy, dostali pozvánkou od aliancie bezpečnostné garancie. Bezpečnosť je aj predpokladom prosperity a ďalšou poistkou z hľadiska ekonomickej stability má byť pre Pobaltie členstvo v Európskej únii. Pozvánku na vstup do nej si priviezli politické reprezentácie Vilniusu, Rigy a Tallinu pred pár dňami z kodanského summitu. Celé desaťročie bolo v pobaltských štátoch Rusko vnímané ako hrozba pre ich obnovenú nezávislosť. Moskva sa naopak s nedôverou dívala na rozširovanie NATO až na ruské hranice. Vyslovením pozvania sa tieto skutočnosti stávajú minulosťou a hlavne obyvatelia Pobaltia dúfajú v zlepšenie vzťahov s Ruskom. Prvou vážnejšou otázkou, na ktorú tieto vzťahy môžu naraziť, je uplatnenie dohody medzi európskou pätnástkou a Ruskom o preprave ruských občanov medzi Kaliningradskou enklávou a zvyšnou časťou Ruska cez územie Litvy. Poslanec Andrius Kubilius je bývalým litovským premiérom. AUDIO: „Litovský postoj k otázke ruského tranzitu pre Litvu bude jasnejší, až keď budú jasné všetky technické detaily. Tie sú zatiaľ stále prediskutovávané a ja mám pocit, že s postupujúcim časom sa táto otázka stáva čoraz menej jasnou. Zisťujeme, že realizácia dohody medzi Ruskom a Európskou úniou prinesie rôzne praktické problémy.“ Ďalšou výzvou bude podľa Kubiliusa pokračovanie v ekonomických reformách, aby si Litva, a vlastne všetky pobaltské štáty zabezpečili konkurencieschopnosť na trhu únie. Na jednej strane je pravda, že Litva, Lotyšsko i Estónsko dostali pozvánky od NATO a Európskej únie v čase, kedy rast ich ekonomík takmer nemá v Európe konkurenciu. Zároveň však platí aj to, že hrubý domáci produkt v prepočte na jednu osobu dosahuje v týchto postsovietskych štátoch menej ako polovicu priemeru únie. Riaditeľ agentúry Lotyšské fakty Aigars Freimanis sa obáva skôr toho, že po vstupe do NATO a únie vznikne akési ideologické vákuum, keďže sa tým splnia dve hlavné úlohy, ktorými žila politická reprezentácia celé desaťročie. AUDIO: „Do nášho politického života vstupuje „koniec histórie“, keď Lotyšsko dostáva pozvánku do Európskej únie, alebo možno až bude členom NATO i únie.“ Podľa Freimanisa si teraz ľudia hľadajú náhradu za splnené ciele a v dôsledku toho sa šíri pesimizmus. Radoví občania, podotýka Freimanis, nezdieľajú nadšenie svojich politických reprezentácií z blížiaceho sa členstva v oboch elitných zoskupeniach. Ľudia sa často sťažujú na svoje každodenné starosti a mnohým sa prieči myšlienka členstva v nejakej nadnárodnej štruktúre krátko po tom, čo sa ich krajiny vyvliekli z pazúrov Sovietskeho zväzu. Avšak obyvatelia pobaltských krajín nie sú svojím vlažným postojom k myšlienke členstva v Európskej únii v postkomunistickom svete výnimkou. O nič viac nadšenia neprejavujú ani Česi či Slovinci. Lauras Bielinis, analytik litovského Inštitútu medzinárodných vzťahov, vyzýva na realizmus. AUDIO: „Potrebujeme sa porovnávať s realitou, nie s idealistickými víziami, ktorým ľudia podliehajú. Musíme vnímať svet, z ktorého sme unikli a dedičstvo, ktorého sme sa zbavili. Mali by sme porovnávať sami seba so susedmi, ktorí sa v tom či onom uberajú iným smerom.“ Bielinis si myslí, že najlepším spôsobom, ako sa obyvatelia Pobaltia môžu zbaviť pesimizmu, je návšteva v susednom Bielorusku či Rusku. Dodajme, že navštíviť Bielorusko by bolo treba skôr, ako svoj politický skanzen tamojší prezident Lukašenka zavrie pred okolitým svetom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...