Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       19. december 2002 Iracká „zbrojná“ správa vyvoláva pochybnosti, dôkazy o jej trhlinách zatiaľ chýbajú Ivan Štulajter Spojené štáty nie sú ani trochu spokojné s obsahom 12-tisíc stranovej irackej správy, venovanej stavu a vývoju zbraní hromadného ničenia. Bagdad správu predložil 7. decembra s tým, že takéto zbrane nevlastní a ani nevyvíja. Týmto formálne splnil jeden z bodov rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1441. Teraz je však dôležitý jej obsah. Podľa šéfa americkej diplomacie Colina Powella z toho, čo doteraz v správe preštudovali, vyplýva, že Irak nepochopil posolstvo Bezpečnostnej rady OSN. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer včera informoval, že podľa prezidenta Georgea Busha má správa trhliny. Na adresu bagdadského režimu v minulom čase zdôraznil, že dokument bol poslednou Saddámovou šancou otvorene priznať skutočnosti o irackom zbrojnom programe. Napriek tomu Fleischer vyslal signál, že pre prezidenta Busha kritizované nedostatky správy nebudú príčinou pre okamžité začatie vojenskej kampane. Ako dodal, Spojené štáty sa budú radiť o tejto otázke a pokračovať v štúdiu irackej správy spolu s členmi Bezpečnostnej rady OSN. Na druhej strane hovorca Bieleho domu zopakoval: Audio: „Chcem vás uistiť: keď prezident povedal, že Saddám musí odzbrojiť, aby bol zachovaný mier, a že Saddám bude odzbrojený – nebol to bluf. On však stále dúfa, že to Saddám urobí sám.“ Podľa analytikov cieľom pritvrdzujúcej rétoriky americkej administratívy je zvýšiť tlak na zbrojných inšpektorov OSN a Bezpečnostnú radu. Hovorí Ted Galen Carpenter z washingtonského Cato inštitútu: Audio: „Podľa mňa stratégiou Spojených štátov je získať medzinárodnú podporu pre ich postoj, podľa ktorého Irak už porušil rezolúciu OSN tým, že správa je absolútne nedostatočná, má veľa nedostatkov a že Irak teda nespolupracuje v rámci režimu zbrojných inšpekcií.“ Problém je však v tom, že zbrojní inšpektori OSN v Iraku zatiaľ nezistili nič, čo by spochybňovalo vierohodnosť irackej správy. Inými slovami, trhliny v dokumente zatiaľ nie sú podopreté reálnymi zisteniami priamo v teréne. Od zbrojných inšpektorov sa teraz očakáva, že vypočujú irackých vedcov mimo dosahu pomstychtivej Husajnovej diktatúry. Mali by sa tak získať buď kompromitujúce údaje o irackom zbrojnom programe, alebo vyvolať Saddámov odpor. Oboje by dalo legitimitu vojenskej operácii. Otázkou je, či v takomto prípade budú Spojené štáty postupovať v každom ohľade v rámci OSN. Prezident Bush v minulosti pohrozil sólovou vojenskou akciou proti Iraku v prípade, ak sa Bagdad nepodrobí OSN, alebo ak OSN v presadzovaní svojich rozhodnutí zlyhá. Podľa Raymonda Tantera, profesora z Michiganskej univerzity, Spojené štáty sa už nebudú usilovať o ďalšiu rezolúciu OSN, ktorou by sa odštartovala vojna proti Iraku. Medzinárodnú podporu získajú poukazovaním na triky a klamstvá Bagdadu. Profesor Tanter v tejto súvislosti upozorňuje aj na jestvujúce ekonomicko-politické záujmy: Audio: „Nemôžem si predstaviť nikoho neutrálneho akonáhle sa začne streľba. Každý bude chcieť prispieť z rôznych príčin. Rusi preto, aby neskôr udreli na Čečencov. Francúzi preto, aby získali ropné kontrakty v postsaddámovskom režime. Čína kvôli obchodným reťazcom K-Martu a Wal-Martu, kde hojne predáva svoje tovary.“ Rovnako ako Spojené štáty, ani Veľká Británia nie je spokojná s obsahom irackej správy. Minister zahraničných vecí Jack Straw vyhlásil, že v nej chýbajú informácie o zbraniach hromadného ničenia, vrátane chemických, ktoré obsahovala záverečná správa zbrojných inšpektorov OSN, ktorí boli vypudení z Iraku koncom roku 1998. Tony Blaire vo včerajšej reči na pôde parlamentu zdôraznil, že ak iracký prezident porušil rezolúciu OSN, potom treba súhlasiť s uskutočnením bezprostrednej vojenskej odvety. Zahraničný výbor britského parlamentu si však myslí čosi iné. V dnes zverejnenej správe varoval, že vojna proti Iraku môže destabilizovať arabský svet a jej dôsledkom môže byť nábor nových členov pre teroristickú organizáciu al-Káida. Výbor vládu nabáda, aby v prípade porušenia rezolúcie OSN Irakom urobila všetko pre prijatie novej rezolúcie, ktorá by legitimizovala využitie „všetkých dostupných prostriedkov na odzbrojenie Iraku“. Možno o niečo jasnejšie v otázke dôkazov o porušení rezolúcie OSN by malo byť po dnešnom stretnutí šéfa zbrojných inšpektorov Hansa Blixa a riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhammada Baradeja s členmi Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...