Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       2. január 2003 Jednotná európska mena oslávila prvé narodeniny Anna Šišková Prvého januára uplynul rok od obrovskej logistickej operácie, ktorá sprevádzala zavedenie jednotnej európskej meny v 12-tich členských krajinách únie. Euro dostalo k prvým narodeninám príjemný darček, keď sa jeho hodnota vyšplhala na rekordnú úroveň voči americkej mene. Prvého januára 2001 12 členských krajín Únie zrealizovalo projekt, ku ktorému sa mnohí obyvatelia stavali skepticky. Ich najčiernejšie očakávania – dlhé rady pred prázdnymi bankomatmi, či série lúpeží - sa na veľkú radosť 12-tich vlád nenaplnili. Euro navyše roku existencie dosiahlo svoj zatiaľ najväčší úspech - rekordnú hodnotu voči americkému doláru. Cesta k prielomu však bola zdĺhavá. Hoci jeho zavedenie bolo ospevované bankármi i politikmi, finančné trhy k nej zostávali opatrné a euro po nahradení národných mien zaznamenávalo jeden historický prepad voči doláru za druhým. Postupne sa ale euro na trhoch udomácnilo o čom svedčí fakt, že čoraz viac finančných operácií sa uskutočňuje v jednotnej európskej mene, a deje sa tak na úkor amerického doláru, ktorého hodnota voči iným menám klesá, zatiaľ čo hodnota eura rastie. Hovorí expert frankfurtskej Deutsche Bank Ottmar Lang: „Dopyt po amerických cenných papieroch už nie je taký vysoký, to samozrejme neznamená, že by ich investori predávali, ale záujem o akcie v amerických dolároch zjavne slabne.“ Znížený záujem o dolár súvisí podľa Langa jednak so slabším americkým hospodárstvom a jednak s možnosťou vojny v Iraku, ktorá je, ako tvrdí Lang, v tomto prípade silnejším faktorom. „Americké domáce problémy určite nie sú menšie než v Európe, tam dokonca môžu byť väčšie, takže hodnotu amerického dolára skôr ovplyvňuje geopolitická situácia.“ Dopyt po jednotnej mene má svoje pro aj proti. Krajiny eurozóny sú drahšie a tým pádom menej konkurencieschopné. Na druhej strane napríklad dovoz surovín je lacnejší. Obavami eurozóny ale zostáva inflácia. Zároveň so zavedením eura totiž stúpli ceny tovarov a služieb. Viac ako 85 percent obyvateľov eurozóny viní euro zo zvýšenia cien. A práve to podľa analytikov prispelo aj k zvýšeniu inflácie v jednotlivých krajinách eurozóny. Šéf Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg minulý týždeň pripustil, že mal byť ohľadom inflačných vplyvov eura pred rokom úprimnejší. Ako povedal, bankári sa zdráhali uznať, že nahradenie národných mien eurom povedie k zvýšeniu cien. Budúcnosť eura a hlavne jeho hodnota však zostáva podľa viacerých európskych ekonómov veľmi nejasná. Niektorí ju označujú za menu do zlého počasia, ku ktorej sa investori uchyľujú v momente, kedy kvôli politickej situácii pochybujú o doláre a o svetovej ekonomike. Podľa analytika Alisdaira Murraya z londýnskeho centra pre európske reformy hodnota dolára na finančných trhoch klesla predovšetkým kvôli očakávaniu vojny proti Iraku. Ak by ku konfliktu došlo a trval by dlho, hodnota dolára môže podľa Murraya klesnúť ešte viac. Európske ekonomiky však na tom tiež nie sú najlepšie: „Samozrejme ekonomiky eurozóny – najmä nemecká – nie sú v najlepšej forme. Silné euro môže znížiť vývoz v čase, kedy najmä Nemecko potrebuje vyvážať čo najviac, takže so strednodobého hľadiska silné euro môže skôr uškodiť.“ Hodnota eura závisí aj od vôle presadiť potrebné štrukturálne reformy, či už na pracovnom alebo na finančnom trhu, voči ktorým sú európski politici aj naďalej viac ako opatrní. Aj kvôli tomu zostáva podľa mnohých ekonómov osud hodnoty eura stále nejasný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...