Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       13. január 2003 Prezidentské voľby v ČR sa blížia, hmla nad nimi zostáva Ivan Štulajter Aj po hraničnej polnoci z nedele na pondelok je zoznam kandidátov na voľbu prezidenta Českej republiky bezo zmeny: Václav Klaus za ODS, Petr Pithart za KDÚ-ČSL, Jaroslav Bureš – nominant sociálnych demokratov a Miroslav Kříženecký, ktorého navrhli komunisti. Iba o týchto štyroch mužoch budú v stredu 15. januára rozhodovať poslanci a senátori oboch komôr parlamentu. Rovnako ako zoznam kandidátov, bez zmeny je však aj politická hmla, ktorá sa nad voľbou českej hlavy štátu vznáša už niekoľko týždňov. Len sotva tušiť, kto sa po odchádzajúcom Václavovi Havlovi stane novým obyvateľom Pražského hradu. Je to dôsledok prinajmenšom dvoch vecí: po prvé, na českej politickej scéne neexistuje hegemón, ktorý by si v oboch komorách parlamentu mohol presadiť, čo sa mu zachce. Po druhé, v českej spoločnosti zatiaľ neexistuje osobnosť Havlovho formátu. Ak nie je jasné, kto, jasné je však aspoň to, že sa hlavou českého štátu nestane komunistický kandidát Miroslav Kříženecký. V hre teda zostávajú traja. Václav Klaus za ODS, Petr Pithart za vládnych ľudovcov a Jaroslav Bureš za sociálnych demokratov. Kandidáta socialistov Bureša však nielenže nepodporujú koaliční partneri sociálnych demokratov - ľudovci a Únia svobody - ale ani časť poslancov a senátorov za vlastnú stranu. Jedni preto, lebo by si radi počkali na ďalšie prezidentské voľby, o ktoré prejavil záujem ich favorit expremiér Miloš Zeman. Druhí najskôr preto, že Bureša, ktorý v obskúrnom „referende“ socialistov skončil na druhom mieste za Zemanom a pred Otakarom Motejlom, nepokladajú za dobrú voľbu. Zdá sa, že na slabej podpore Bureša vo vládnej koalícii sa už nič nezmení. V tejto súvislosti je veľavravná aj informácia z Mladej Fronty Dnes, podľa ktorej podpredseda ČSSD Stanislav Gross, poverený rokovaniami o podpore Burešovi, mal až do pondelka dovolenku. Podľa tejto logiky v hre teda zostávajú dve známe osobnosti českej politiky posledných rokov, ktoré stáli v centre ponovembrového reformného procesu - Klaus a Pithart. Ďalšia zo zákulisných informácií spomínaného denníka hovorí o tom, že časť sociálnych demokratov podporuje ľudoveckého kandidáta Pitharta a chce o správnosti takejto voľby presvedčiť aj ostatných poslancov a senátorov za ČSSD. Presvedčovanie to podľa všetkého nebude ľahké. Voľbou Pitharta v prvej prezidentskej voľbe, ktorý má aj podporu Únie svobody, by sa premiérovi Vladimírovi Špidlovi a jeho prívržencom mnohé vyriešilo. Zvíťazili by nad Klausom a nedali šancu nechcenému Zemanovi. Nebola by žiadna druhá voľba prezidenta, nebolo by nutné patovú situáciu urýchlene riešiť napríklad prijatím ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. Na tých, ktorí zo sociálnej demokracie stále váhajú dať hlas Pithartovi, zatlačili v pondelok aj odbory. Vyzvali stranu, aby v predpokladanom druhom kole prezidentských volieb, ktoré môžu mať podľa ústavy maximálne tri kolá, dala hlas práve jemu. V tej istej ústave sa píše, že po neúspešnom prvom kole do druhého kola postupuje kandidát, ktorý získal najviac hlasov v Poslaneckej snemovni a kandidát, ktorý získal najviac hlasov v Senáte. Kandidát Klaus však prekvapil, keď v nedeľu vyhlásil, že by Česká republika mohla mať nového prezidenta už 15. januára okolo šiestej hodiny večer. To by ale mohlo nasvedčovať tomu, že sa o všetkom rozhodne už v prvom kole. V takomto prípade musí kandidát získať nadpolovičnú väčšinu z 200 hlasov všetkých poslancov a nadpolovičnú väčšinu z 81 hlasov všetkých senátorov. Kandidát s takouto vysokou podporou však pred českou verejnosťou na javisku nestojí. Možno sa vie viac za oponou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...