Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       13. január 2003 Predsednícke Grécko volá po zjednotení zahraničnej politiky EÚ, Irak môže byť testom Gabriel Sedlák Tak ako každá krajina predsedajúca Európskej únii, aj Grécko, ktoré 1. januára prevzalo štafetu od Dánska, má pre svoje šesťmesačné predsedníctvo vytýčené priority. Tie boli témou piatkového stretnutia gréckej vlády a Európskej komisie v Aténach. Zo dňa na deň však rastú obavy, že všetky témy zatieni hroziaca vojna v Iraku. Žiadna členská krajina európskej pätnástky by nejasala, ak by malo jej starostlivo a dlho pripravované predsedníctvo únie utrpieť v dôsledku takej udalosti akou je vojnový konflikt. Ten môže nielen zatieniť ambície gréckeho predsedníctva, ale môže naviac členské krajiny únie rozdeliť. Takýto vedľajší efekt možnej vojny v Iraku by bol o to smutnejší, že medzi piatimi prioritami gréckeho predsedníctva je posilnenie jednej zo slabín únie: spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Keďže aj grécka vláda tuší, že možné vyhrotenie situácie okolo Iraku môže byť významným testom súdržnosti členských štátov Európskej únie, jej predseda Costas Simitis v piatok v Aténach vyhlásil. AUDIO: „Som v kontakte s predsedami vlád krajín, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, grécka vláda je v spojení s ďalšími členmi Európskej únie. Diskutujeme o veci a naším cieľom je spoločná pozícia. Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, kedy by mohla vzniknúť a aká by mala byť, keďže nám ešte nie sú známe všetky fakty týkajúce sa problému.“ To, či sa napokon únia dohodne na spoločnom postoji k irackej kríze, bude jasné až koncom januára, kedy sa stretnú ministri zahraničných vecí pätnástky, aby prediskutovali správu zbrojných inšpektorov OSN. Tá má byť predložená Bezpečnostnej rade OSN do 27. januára. Bez ohľadu na to, ako dopadne diskusia na pôde svetovej organizácie, zdá sa, že Európa sa nechce dať ničím zaskočiť. Na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym premiérom Simitisom predseda Európskej komisie Romano Prodi vyhlásil: AUDIO: „Pre prípad vojny máme pripravený plán, zameraný na riešenie humanitárnych dôsledkov vojny.“ Nech už dopadne snaha o odzbrojenie Iraku akokoľvek, už dnes je jasné, že dôležitým dátumom gréckeho predsedníctva únie bude 16. apríl. V tento deň má desať krajín, ktoré majú na budúci rok na jar pätnástku rozšíriť, slávnostne podpísať prístupové zmluvy. V tejto súvislosti je dôležité piatkové vyhlásenie vyslanca OSN pre Cyprus Alvara de Soto, podľa ktorého je možné, že dohoda o zjednotení ostrova bude uzavretá do konca februára. Cyprus je jedným z desiatich štátov, s ktorých členstvom únia ráta od budúceho roka. Ak sa však cyperskí Gréci a Turci nedohodnú na forme koexistencie, ktorá bude pre svet akceptovateľná, do únie vstúpi iba grécka časť Cypru, ktorá si ho v minulých rokoch s Bruselom vyjednala. Otázkou zostáva, ako sa na tomto procese prejaví grécke predsedníctvo únie. Bruselský nezávislý analytik Stefan Maarteel vyjadril nedávno v rozhovore so Slobodnou Európou presvedčenie, že dlhodobá podpora cyperských Grékov zo strany Atén sa na gréckom predsedníctve únie prejaví. AUDIO: „Gréci majú, samozrejme, problém s Cyprom, je teda pre nich možno obtiažnejšie zachovať si úplnú neutralitu, pretože ich vlastný záujem je veľmi jasný.“ Costas Simitis i Romano Prodi využili piatkové stretnutie s novinármi na to, aby zopakovali, že rozširovanie sa neskončí ani na budúci rok, ani v roku 2007, kedy sa ráta so vstupom Rumunska a Bulharska. Hovorí predseda Európskej komisie Romano Prodi: AUDIO: „Musíme vyslať jasný signál, že dvere Európskej únie sú otvorené a že Balkán patrí do Európy. Vyžiada si to veľa práce, ale napokon všetky balkánske krajiny sa môžu stať členmi únie.“ Ak by dopadol dobre, môže mať v úvode spomínaný test toľko deklarovanej spoločnej zahraničnej politiky Európskej únie pozitívny dopad. Súčasné kvasenie vnútri pätnástky totiž pozorne sledujú nielen kandidátske krajiny, ale aj susedia Európskej únie, pre ktorých stupeň dospelosti tohto integračného zoskupenia môže prispieť k rozhodnutiu, či sa o členstvo v ňom budú uchádzať, alebo nie. Nórsky premiér Bondevik v nedeľu oznámil, že jeho krajina možno opäť usporiada referendum o členstve v únii. Pre Nórov, ktorí túto myšlienku vo všeľudovom hlasovaní už dvakrát zavrhli, bude rovnako dôležité, akú tvár bude mať únia po rozšírení na 25 krajín a ako dopadne súčasné úsilie Európskeho konventu o sformovanie budúcej tváre únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...