Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       14. január 2003 Vo Veľkej Británii prebieha diskusia o možnej vojne proti Iraku Daniel Raus Prípravy vojenského zásahu proti irackému režimu sú v plnom prúde a je otázka, nakoľko ide len o to, aby si prezident Husajn uvedomil, že Washington to myslí s jeho odzbrojením naozaj vážne. Keď príde na lámanie chleba, vznikne nová otázka: ktoré krajiny akciu podporia. Skepticky sa tvária Francúzsko, Nemecko či Rusko. Podporu naopak sľubujú pozvaní kandidáti na členstvo v NATO. Dôležitou krajinou na našom kontinente je Veľká Británia, tradične najbližší spojenec USA. Pôjde Londýn do vojny, alebo zaujme zdržanlivý postoj? Presne o tejto diskusii je nasledujúci príspevok Daniela Rausa. Británia sa nachádza medzi Amerikou a kontinentálnou Európou, a to nielen geograficky. Aj názorovo predstavuje často dôležitý most, spájajúci starý kontinent s novým svetom. Bolo to zrejmé počas studenej vojny aj po páde komunizmu. A je to zrejmé aj teraz, keď sa diskutuje o vojne v Iraku. Práve v tejto otázke je ale samotná Británia čoraz viac rozdelená. Premiér Tony Blair sa stáva terčom kritiky za to, že je vraj príliš ústretový voči Washingtonu. Námietky pritom zaznievajú aj z jeho vlastnej labouristickej strany. Tony Blair ale pochybovačov doteraz vždy presvedčil. Je mimoriadne silný argumentačne a netreba zabudnúť na jeho charizmu a schopnosť získať protivníkov na svoju stranu. Najnovšie teda opäť ubezpečil, že každé rozhodnutie berie s maximálnou zodpovednosťou: AUDIO: „Ako britský premiér by som nikdy neposlal britských vojakov do vojny bez toho, aby som to považoval za nutné. Je tu ale priame ohrozenie britskej národnej bezpečnosti – je ním obchod s chemickými, biologickými a nukleárnymi zbraňami“. Práve toto nebezpečenstvo označil Tony Blair za mimoriadne vážne a podčiarkol, že nerobiť nič znamená púšťať vodu na mlyn teroristom: AUDIO: „Hovorím vám, že – ak nebudeme konať – bude spojenie terorizmu a zbraní hromadného ničenia iba otázkou času. Ja ich vidím ako dve strany jednej mince“. Čo sa týka Iraku, britský premiér sa vyjadril jasne. Snahu Bagdadu pokračovať v zbrojných programoch vyhlásil za nepochybnú: AUDIO: „Nemáme najmenšiu pochybnosť, že Saddám sa pokúša obnoviť arzenál chemických, biologických a potenciálne aj nukleárnych zbraní. Je aj človekom, ktorý ich už použil“. Kritikom ide ale predovšetkým o tvrdý dôkaz, že Husajn naozaj vlastní zakázané zbrane. Labouristická členka parlamentu Glenda Jacksonová chce dokonca počuť sľub, že bez dôkazu sa do vojny nepôjde. Je pritom otázka, čo je dôkaz. Saddám Husajn asi nebude vyrábať zbrane pred očami medzinárodných inšpektorov. Mimochodom, zástancovia vojenskej akcie tvrdia, že už doterajšie správanie sa Bagdadu je viac ako dostatočné. Na druhej strane výsledky inšpekcií majú zatiaľ pre oponentov minimálnu presvedčivosť. Viacerí pozorovatelia tvrdia, že Tony Blair a americký prezident George Bush postupujú koordinovane – Bush zastáva nekompromisné postoje, zatiaľ čo Blair vyzýva na spoluprácu. Kancelária premiéra najnovšie dementovala novinové správy, podľa ktorých žiadal Blair Busha o odloženie vojny aspoň do jesene. Nech je to akokoľvek, isté je jedno: hovorca opozičných liberálov Menzies Campbell s uspokojením konštatoval, že premiér si podľa všetkého konečne uvedomil, koľko ľudí o zmysle vojny vážne pochybuje. Stopy pochybností sa napokon objavujú aj v samotnej vláde. Minister obrany Geoff Hoon kritizoval svojho kolegu, šéfa diplomacie Jacka Strawa za výrok, že pravdepodobnosť vojny už nie je 60:40, ale iba 40:60. Na verejnú mienku, aj na názory politikov, majú ale vplyv aj iné veci. Napríklad kauza ricín. Scotland Yard zadržal ďalších podozrivých a traja hlavní aktéri boli obvinení. Polícia intenzívne hľadá smrtiacu látku, ktorá môže byť použitá kedykoľvek a kdekoľvek. Ak by došlo aj k menšiemu teroristickému útoku, bude to mať nepochybne dôsledky a Briti dajú za pravdu svojmu premiérovi, ktorý tvrdí, že proti teroristom treba postupovať aktívne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...