Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       14. január 2003 Perspektívy balkánskych krajín na členstvo v EÚ Jaroslav Rozsíval Slovensko sa spolu s ďalšími deviatimi európskymi štátmi ocitlo na zozname krajín, ktoré by sa v roku 2004 mali stať novými členmi Európskej únie. Medzi týmito štátmi však chýba väčšina balkánskych krajín, ktoré zatiaľ nesplnili požiadavky na členstvo v hospodársko-politickom spoločenstve. V nasledujúcich minútach sa pozrieme trocha bližšie na perspektívy Bulharska, Rumunska a iných štátov získať miestenku v exprese, smerujúcom do Bruselu. Slnko, more, broskyne...tieto cenné dary leta si občania krajín tzv. socialistického tábora zvykli svojho času užívať zväčša na plážach rovnakým osudom postihnutých štátov Balkánu. Lacná, ale zato príjemná dovolenka vyvážila nejeden neduh spolitizovanej ekonomiky. Mnohé prímorské štáty si preto vďaka jestvujúcej letnej turistike udržiavali stav svojho celoštátneho rozpočtu na životaschopnej úrovni. S pádom komunizmu a plánovaného hospodárstva padli však aj stĺpy zadrôtovaných plotov, obkľučujúcich socialistický raj a spolu s nimi padla aj úroveň turistických návštev balkánskych štátov, ktoré si svoje päťročné plány maľovali zväčša do zlata. Obraz balkánskej ekonomiky, miestami prevŕtaný guľkami zbraní rozvášnených národností, sa tak v priebehu niekoľkých rokov zmenil na nepoznanie: jeho autori sa dnes musia opäť raz učiť kresliť a maľovať. Akoby bokom od tejto charakteristiky stálo a naďalej stojí maličké Slovinsko, vlastniace jeden z najmenších prístupov k Jadranskému moru. Jeho spriemyselnené územie a vysoká životná úroveň akoby ani nepatrili do tejto oblasti. Dvojmiliónový štát sa stal prvou balkánskou krajinou, ktorá roku 2004 vstúpi do EÚ. Susedné Chorvátsko, dodnes zápasiace s ekonomickými dôsledkami vojny v bývalej Juhoslávii už dnes síce vlastní cennú asociačnú dohodu s úniou a zdá sa, že ešte tento mesiac požiada o členstvo v nej, ale otázkou pre Brusel je, či sa jeho pozvánka bude posudzovať spolu s ďalšími uchádzačmi z Balkánu, alebo s ohľadom na jeho dobré výsledky samostatne. Medzi najhorúcejších kandidátov na členstvo v EÚ patria Bulharsko a Rumunsko: tieto dve krajiny neuspeli vo svojej snahe dostať sa do prvej skupiny uchádzačov – dôvody sú viac ako zrejmé: v porovnaní so Slovinskom, alebo Českom zaostávajú oba štáty pomerne výrazne vo viacerých oblastiach. Bulharsko je však na tom o dačo lepšie: Sofii sa už podarilo uzavrieť 23 z 31 prístupových kapitol a podľa vyjadrenia bulharských predstaviteľov by sa rokovania s EÚ mohli uzavrieť do mája 2004. EK označila už minulý rok Bulharsko za štát s fungujúcim trhovým hospodárstvom a ocenila tak reformné ťaženie vlády premiéra Simeona Saxa-Coburga-Gotu. Pokrok dosiahlo však aj Rumunsko, ktoré zaznamenalo v roku 2002 4-percentný ekonomický rast. Brusel však zatiaľ neodobril snahu kabinetu premiéra Nastaseho pečiatkou „trhová ekonomika“. Analytička bruselského Centra pre európske reformy Heather Grabbeová k tomu dodáva: AUDIO:"Nielen v Bruseli, ale aj v jednotlivých krajinách EÚ sa všeobecne uznáva pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo za posledné roky a mnohí preto aj očakávajú, že Bulharsko bude pripravené na vstup do únie v roku 2007. Avšak v prípade Rumunska zostáva ešte veľa otáznikov, najmä ohľadom jeho hospodárstva. Obe krajiny majú veľa práce pred sebou, ale Rumunsko čelí veľkej výzve v oblasti jeho makroekonomickej situácie, schopnosti pristúpiť k spoločnému trhu a byť v ňom aj konkurencieschopné. Otázky súvisia aj s pohraničnými kontrolami a čiernym obchodom, teda ide o problémy, súvisiace s vnútornou bezpečnosťou. Som presvedčená, že únia vyvinie veľký tlak na Bulharsko a Rumunsko v snahe zlepšiť tieto aspekty, ako aj ich verejnú správu." Rumunsko uzavrelo doteraz v prístupových rokovaniach s EÚ 16 kapitol. Bulharsko však pri rokovaniach čelí jednému veľkému problému a ten sa týka jeho energetiky. Brusel má vážne výhrady voči bezpečnosti jeho atómovej elektrárne Kozloduj, ktorá produkuje až 40 percent elektrickej energie krajiny. EÚ požaduje od Sofie uzavretie štyroch zo šiestich reaktorov: Dva už ukončili svoju činnosť 1.januára a zvyšné dva by mali byť uzavreté do konca roku 2006. Ibaže Sofia oba reaktory vylepšila a trvá na pokračovaní ich činnosti. Napriek tomu je otázka bulharskej energetiky rovnako tvrdým orieškom pri rokovaniach s EÚ, ako otázka rumunského pôdohospodárstva. Obe krajiny patria navyše k najchudobnejším štátom Európy s priemerným mesačným príjmom na obyvateľa čosi vyše sto dolárov. Najvyšší predstavitelia EÚ – predseda gréckej vlády Kostas Simitis a predseda EK Romano Prodi vyhlásili, že snaha rozšíriť hranice únie o krajiny Balkánu sa nezastaví plánovaným prijatím Rumunska a Bulharska. Hovorí Romano Prodi: AUDIO:"Musíme vyslať jasnú správu, že dvere EÚ sú otvorené a z dlhodobého hľadiska patrí Balkán jasne do Európy. Je treba vykonať veľa práce, ale eventuálne sa môžu stať všetky balkánske štáty členmi únie." Z pohľadu iných balkánskych štátov je treba dodať, že Brusel medzitým ubezpečil Albánsko o skorom podpísaní dohody o pristúpení k stabilizačnému a asociačnému paktu s EÚ, ktorá je predpokladom pre začatie rokovania o vstupe do únie. Túto dohodu už medzitým podpísalo s EÚ aj Macedónsko, čo na druhej strane predstavuje paradoxnú situáciu, keďže Macedónsko zápasilo ešte donedávna s vážnymi vnútornými bezpečnostnými problémami a Albánsko je dnes podľa mnohých pozorovateľov politicky stabilnejšou krajinou ako napríklad Srbsko, či Čierna Hora. Brusel oznámil aj začatie rokovaní o pristúpení k asociačnej dohode s Bosnou a Hercegovinou, krajinou najvýraznejšie postihnutou balkánskou vojnou v 90-tych rokoch. V prípade ukončenia ústavných rokovaní o budúcnosti federácie sa začnú takéto rokovania aj so Srbskom a Čiernou horou. Grécko, ktoré na pol roka prevzalo rotujúce predsedníctvo únie, sa samozrejme bude snažiť o dosiahnutie čo najvýraznejšieho pokroku smerom k integrácii balkánskych krajín do európskeho spoločenstva. Otázkou je, do akej miery sa o túto perspektívu budú zaujímať aj samotné krajiny Balkánu, čo sa týka kvality morských pláží, dosiahlo však už napr. Bulharsko európsku úroveň.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...