Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       15. január 2003 V EÚ začala fungovať jednotná databáza pre žiadateľov o azyl Anna Šišková Ľudia z rozvojových krajín sa často aj za cenu vlastného života pokúšajú dostať do krajín Európskej únie, kam ich láka vidina lepšieho života. Niektorí majú šťastie a strastiplnú cestu, zaplatenú často celoživotnými úsporami, ukončia buď ako ilegálni prisťahovalci, alebo ako uchádzači o azyl. Správy o smrti pri ilegálnych prechodoch hraníc od vyčerpania či podchladenia, alebo správy o utečencoch, ktorých prevádzači nechali napospas osudu, nie sú už ani na Slovensku ojedinelé. Niektorí z tých, ktorým sa podarí dlhú cestu prežiť, požiadajú o azyl, niektorí sa pokúšajú skúšať šťastie ďalej a smerujú zo Slovenska ďalej. Obdobná situácia je v krajinách Európskej únie. Utečenci, ktorí pristanú na španielskom či talianskom pobreží, sa pokúšajú dostať do Francúzska, Belgicka, či Nemecka. Jedným z vysnívaných cieľov imigrantov je Veľká Británia, kde väčšinou miznú v obrovských komunitách tam žijúcich cudzincov. Podľa odhadov žije v Británii asi milión ilegálnych prisťahovalcov. Vinu za tento stav Briti čiastočne pripisujú kontinentálnym členským krajinám Európskej únie. Napríklad Španielsko dáva ilegálnym prisťahovalcom 15 dní na to, aby krajinu opustili. Títo ľudia potom automaticky smerujú do ďalších krajín. Keďže Európska únia stále nemá koordinovanú imigračnú politiku, zistiť skutočný počet prisťahovalcov, legálnych či nelegálnych je obrovským problémom. Ročne o azyl v niektorom zo štátov Európskej únie žiada asi 400.000 utečencov, čo však samozrejme nezodpovedá počtu ľudí, ktorí do Únie ročne prídu. Na koordinácii prisťahovaleckej politiky Brusel pracuje už viac ako dva roky, jej prijatie však komplikujú byrokratické postupy jednotlivých krajín. Očakáva sa pritom, že po vstupe desiatich kandidátskych krajín bude schvaľovanie jednotnej imigračnej politiky ešte náročnejšie. V záujme uľahčiť aspoň identifikáciu tých, ktorí o azyl v Únii požiadali, má databáza odtlačkov prstov každého azylanta staršieho 14-tich rokov, nazvaná Eurodac. Hovorí komisár Európskej únie pre prisťahovalectvo Antonio Vittorino. „Eurodac databázu spravuje Európska komisie. Sú v nej odtlačky prstov všetkých žiadateľov o azyl a názov krajiny, cez ktorú do EÚ pricestovali. Cieľom je racionalizovať systém žiadostí o azyl v Európe.“ Bruselu v prvom rade ide o dodržiavanie takzvanej Dublinskej konvencie, ktorá určuje, že žiadosť o azyl musí byť vybavená v prvej krajine Európskej únie, do ktorej uchádzač vstúpi. Členské krajiny tak budú ušetrené sporov o tom, kde má byť azyl. Hoci branie odtlačkov je bežnou záležitosťou, novinkou je spoločná databáza. Systém má ďalej zabrániť zneužívaniu azylových systémov. V súčasnosti je 20 až 30 percent žiadostí o azyl podaných v dvoch, niekedy až v troch krajinách naraz. Hovorí Vysoký komisár OSN pre utečencov Jacques Muouchat: K zneužívaniu azylového systému nepochybne dochádza. Ide o ľudí, ktorí cestujú z jednej krajiny do druhej a ktorí nie vždy potrebujúc ochranu. Eurodac nám umožní efektívnejšie vybavovanie žiadostí, takže systém môže opäť získať na dôveryhodnosti a lepšie chrániť ľudí, ktorí to potrebujú. Systém má jeden nedostatok, nie je totiž nikde napísané, že krajiny, cez ktoré prichádza najviac ľudí, Grécko, Španielsko a Taliansko, budú poctivo každého registrovať. V praxi by to totiž znamenalo, že najviac utečencov by zostávalo práve u nich. Dodajme ešte, že 10 budúcich členských krajín únie, medzi nimi i Slovensko, sa k databáze pripoja v momente ich vstupu do únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...