Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. január 2003 Francúzsko-nemecký návrh dvojhlavého európskeho prezidenta je nejasný, ale podnetný Peter Gabaľ V utorok v Paríži spoločne večerali francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder. Spektrum tém, o ktorých pri nepochybne vyberanom francúzskom menu diskutovali, bolo široké, no medzi hlavné témy patrili postoje k prípadnej vojne proti Iraku a budúcnosť Európskej únie. Čo sa tej týka, obaja štátnici predniesli svoje úvahy o reforme niektorých inštitúcií. Vzájomne si ich schválili, a výsledkom bol prekvapivý návrh na vytvorenie dvojhlavej inštitúcie európskeho prezidenta. Jacques Chirac ho oznámil týmito slovami: AUDIO: "Francúzsko prijíma to, aby predsedu Európskej komisie volil Európsky parlament, a Nemecko prijíma, aby Európskej rade predsedal prezident, volený jej kvalifikovanou väčšinou na obdobie dva a pol alebo päť rokov." Kompromis spočíva v tom, že spája do jediného návrhu dva doteraz načisto odlišné pohľady. Je ukážkovým naplnením porekadla o sýtom vlku a celej ovci. Podľa niektorých komentárov je preto pozoruhodný. Podľa iných najmä pre malé členské krajiny neprijateľný. Ďalší zase oceňujú práve jeho kontroverznosť, ktorá by mohla rozhýbať stojaté vody diskusie o ďalšom fungovaní Európskej únie, plánujúcej na budúci rok rozšíriť rady svojich členov z 15 na 25. V čom teda spočíva ono nasýtenie vlka bez konzumácie ovce? Európska komisia je výkonným orgánom únie, pôsobiacim výlučne v jej rámci, mimo štruktúr členských štátov. Od nich je však komisia závislá, lebo ju menuje Európska rada. Tú tvoria vrcholní predstavitelia výkonnej moci členských krajín – spravidla premiéri, v menšej miere hlavy štátov. Posilnenie autority a samostatnosti Európskej komisie teda predstavuje trend hlbšej integrácie únie a posilňovania jej nadnárodných orgánov. Priaznivci užšej spolupráce jednotlivých štátov bez priveľkej európskej strechy zase dávajú prednosť posilňovaniu Európskej rady, v ktorej zasadajú predstavitelia členských štátov. Kompromisný francúzsko-nemecký návrh sa pokúša posilniť oboje a zároveň ustanoviť inštitúciu, v ktorej dvaja konkrétni ľudia budú spolupôsobiť vo funkcii európskeho prezidenta. Šéf Európskej komisie by sa oslobodil od vplyvu jednotlivých vlád a odvodzoval by svoju autoritu od Európskeho parlamentu, priamo volebného občanmi únie. Európska rada by zase mala na čele po dlhšie časové obdobie jednu osobnosť, od čoho sa očakáva viacero efektov: väčšia šanca zapísať sa do povedomia verejnosti, akási personifikácia únie, vyššia autorita a v neposlednom rade kontinuita. Doteraz totiž Európskej únii v polročných intervaloch predsedajú jednotlivé štáty, a podľa ich ústavných systémov alebo aj momentálnej situácie za ne hovoria hlavy štátov, premiéri či ministri. Rotujúce predsedníctvo je už dlhšie z rôznych dôvodov predmetom kritiky a cieľom snahy o revíziu. Jej predzvesťou je predpokladané zrušenie summitov putujúcich po predsedníckych štátoch a posilnenie Bruselu ako trvalého sídla orgánov únie i zasadacieho miesta summitov. Pravda, najmä menšie členské štáty namietajú, že im to uberá priestor na vlastné iniciatívy a majú obavy, že inštitúcia "europrezidenta" či "biprezidenta" vyradí z hry ich predstaviteľov a dá skôr šance štátnikom z veľkých krajín. Pravdaže, kritici, medzi ktorých sa zaradil i súčasný šéf Európskej komisie Romano Prodi, zhodne pripomínajú, že im nie sú známe ďalšie podrobnosti francúzsko-nemeckého návrhu, najmä vzájomný vzťah oboch prezidentov, a v konečnom dôsledku rovnováha, pôsobnosť a vzťah nimi predstavovaných orgánov. Nehrozí tu naopak rivalita? Nezávislý analytik Stefan Maartel z Belgicka návrh nepovažuje za dobrý: AUDIO: "Mohlo by to byť veľmi chaotické. Veľmi by sa sťažilo prijímanie rozhodnutí, a vždycky by, myslím si, panovalo napätie medzi oboma inštitúciami." Analytik Európskej akadémie so sídlom v talianskom Bolzane Gabriel von Toggenburg sa však na návrh díva pozitívne: AUDIO: "Je dobré, že sa diskusia okolo reformy inštitúcií rozbieha takýmto - ako by ste ho mohli nazvať - agresívnym návrhom. Lebo oveľa dlhšie, než sme očakávali, panovalo okolo činnosti Európskeho konventu úplné ticho a pracovné skupiny sa nedotýkali týchto tém." V Európskom konvente zasadajú predstavitelia súčasných a i budúcich členských štátov únie a ich úlohou je vypracovať práve štruktúru riadiacich a rozhodovacích orgánov únie a zhrnúť ju do dokumentu, ktorý by sa mal stať akousi európskou ústavou. Už po včerajšku a dnešku je jasné, že v Konvente sa návrh nebude páčiť napríklad zástupcom Rakúska, Holandska či Českrej republiky. Prekvapením však boli čerstvé vyjadrenia dánskeho premiéra Andersa Fogha Rasmussena. Predstaviteľ jednej z najmenších a najeuroskeptickejšej členskej krajiny je ochotný o francúzsko-nemeckom návrhu diskutovať s tým, že si žiada dopracovanie. Rasmussen by napríklad rozdelil krajiny únie do troch blokov, na malé, stredné a veľké, a rovnomerne rozdeľoval funkcie medzi predstaviteľov týchto blokov. Nie je vylúčené, že sa dánsky premiér stane terčom pochybností, či za týmto snažením nie je jeho aktuálna popularita po úspešnom zvládnutí decembrového kodanského summitu a vidina, že práve on sa stane "europrezidentom". Bez ohľadu na to by však práve jeho konštruktívny postoj mohol pomôcť dialógu "veľkých" s "malými", bez ktorého reforma únie nebude možná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...