Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       17. január 2003 Európska komisia kritizuje pokrok v konkurencieschopnosti EÚ Anna Šišková Odvážny plán Európskej únie, ktorý vznikol pred dvoma rokmi, predpokladal, že do desiatich rokov únia v ekonomickej oblasti dobehne a dokonca predbehne Spojené štáty. Hrozí však, že ambiciózny plán sa stane sen. Pôvodné plány hovorili o tom, že hospodárstvo Európskej únie bude v roku 2010 konkurencieschopnejšie, než americké, či japonské. Európska únia v rámci svojich ambícií vypracovala 16 rôznych iniciatív. Podľa správy Európskej komisie sa podarilo dosiahnuť pokrok iba v šiestich z nich. Navyše hrozí, že únia sa rozdelí na dve polovice s výrazne rozdielnou hospodárskou a sociálnou úrovňou. V prvej skupine budú škandinávske krajiny, Holandsko a Británia, zatiaľ čo v druhej sa ocitnú južanské krajiny, ale aj Francúzsko. Hospodárske rozdiely sa podľa Komisie zvýraznia aj prijatím nových desiatich členských krajín. Paradoxné je, že ešte nedávno boli škandinávske krajiny terčom kritiky za zvyšujúci sa rozpočtovú deficit a klesajúcu produktivitu. Vzhľadom na technologickú inováciu a počet užívateľov internetu patria dnes medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Navyše pristúpili k reformám verejných výdavkov, reforme dôchodkového systému a trhu práce. Hovorí Alistair Murray z londýnskeho centra pre ekonomické reformy: „Škandinávcom sa podarilo dosiahnuť rovnováhu svojich štedrých sociálnych systémov, ktorým ešte pred piatimi rokmi hrozil kolaps. Ich výhodou je sociálna solidarita.“ Dôvodom skeptických prognóz sú jednak chabé ekonomické výkony a jednak nedostatok politickej vôle uplatňovať reformy. Komisár Európskej únie pre vnútorný trh Frits Boslestein uviedol, že za problémami s uplatňovaním zmien, vytýčených pred dvoma rokmi v Lisabone, môžu v prvom rade národné vlády. Európsky parlament v Štrasburgu im ich odporučí a schváli, ale potom sú to národné vlády, ktoré ich musia realizovať. Opäť hovorí Alistair Murray z londýnskeho centra pre ekonomické reformy, ktoré monitoruje uplatňovanie lisabonských reforiem. „Problémom, čo sa týka všeobecnej konkurencieschopnosti je, že väčšinu musia urobiť národné vlády. Dohoda z Lisabonu im presne nediktuje – a ani nemôže – to, čo majú robiť.“ Zatiaľ čo v niektorých oblastiach sa únia nepohla vpred, v bankovníctve sa istý pokrok dosiahnuť podarilo. Opäť hovorí Alistair Murray: „V zmysle Lisabonu, nie je výkon až taký zlý. Podarilo sa čiastočne prijať dôležité legislatívne zmeny, ktoré konkurencieschopnosť napokon vylepšia.“ Medzi najdôležitejšie doteraz prijaté zmeny patrí liberalizácia trhu s energiou. Tá spoločnostiam a domácnostiam umožní vybrať si z rôznych dodávateľov plynu a elektrickej energie, čo v budúcnosti povedie k zníženiu cien. Na adresu lisabonského plánu, ktorý predpokladal, že Európska únia do desiatich rokov v ekonomickej oblasti predbehne Spojené štáty Murray uviedol: „Nemyslím si, že cieľ predbehnúť americké hospodárstvo bol niekedy dosiahnuteľný. To je ašpirácia a malá a milá politická fráza. Nemali by sme túto frázu teraz opúšťať pretože je to stimulujúci cieľ. Nebolo by správne tento cieľ opustiť aj keď si myslíme, že ho nikdy nedosiahneme." Podľa Murraya EÚ v skutočnosti nikdy nechcela Spojené štáty predbehnúť, skôr išlo o to, aby sa k ich konkurencieschopnosti a výkonnosti starý kontinent aspoň priblížil a preklenul tak existujúcu priepasť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...