Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       20. január 2003 "Pravidlá hry" vo veci vojny sú nutnosťou pre demokracie Ivan Štulajter Predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády generál Richard Myers sa počas víkendu pokúšal presvedčiť váhavé Turecko, aby sa aktívne zapojilo do prípadnej vojny s Irakom. Hoci generál na dnešnej tlačovke v Ankare hovoril o dobrej spolupráci, jeho slová boli príliš všeobecné na to, aby sa o jeho misii dalo povedať, že bola úspešná. Turecko však ako člen Severoatlantickej aliancie a zároveň severný sused Iraku hrá v protiirackom ťažení kľúčovú rolu. Z jeho územia by totiž mali štartovať vojenské operácie spojencov. Nová turecká vláda jednak kvôli obavám z nárastu islamského radikalizmu v krajine, z autonomistických snáh Kurdov, ale aj kvôli ekonomickým stratám sa do vojny nehrnie. Nie je napokon jediným zdržanlivým členom Aliancie. Počas víkendu sa v mnohých krajín sveta, vrátane Spojených štátov, uskutočnili demonštrácie proti vojne s Irakom. Väčšina z tých, ktorí sa nich zúčastnili, by asi odmietla záver, že ich protesty implicitne obsahujú podporu vražednému Husajnovmu režimu. Protestovať proti vojne s Irakom však možno nielen z pozícií trošku meštiackeho a trošku rebelujúceho pacifizmu, ale aj pre dôvody, ktoré k preventívnej vojenskej akcii Spojené štáty vedú. Existuje dosť vyhlásení politikov, podľa ktorých akoby odzbrojenie Iraku a zvrhnutie Husajnovej diktatúry boli dve odlišné veci. Z toho sa dá dedukovať, že ak inšpektori OSN nenájdu v Iraku dôkazy o tajnej výrobe a skladovaní zbraní hromadného ničenia, dôvod na vojnu pominie. V tejto súvislosti sa ale natíska pochybnosť, či je možné odzbrojiť diktátora a ponechať ho zároveň „v úrade“. Druhou otázkou je zas to, či na vraždenie a terorizovanie obyvateľstva tyranom nestačia aj konvenčné samopaly a tanky. Samozrejme, že stačia. Inými slovami, ľudia, majúci v úcte ľudské práva, nemajú dôvod roniť slzy nad tým, že irackému režimu zvoní umieráčik. Pád Husajnovej diktatúry je šancou na vytvorenie ľudskejších pomerov v krajine. Bude znamenať zrušenie sankcií OSN, obnovu schátralého ropného priemyslu a následné zvýšenie vývozu ropy. Je isté, že uvoľnenie obrovských irackých zásob je ambivalentná záležitosť: niekto na tom získa, iný stratí. Pád Husajnovej diktatúry je však šancou, že úžitok z ropy bude mať po rokoch aj iracký ľud. Príjmy z vývozu ropy sa stanú dôležitým tmelom v zložitej posthusajnovskej konsolidácii krajiny, ktorá bude spočiatku akýmsi západným protektorátom. Zničenie Husajnovej diktatúry vojenskou silou zvonka však dá zároveň odpoveď na kľúčovú otázku: aké predpoklady sa musia na začiatku tretieho tisícročia naplniť, aby Spojené štáty nasledované ich vrtkavými spojencami vstúpili do vojny. A naopak, mierové riešenie irackej krízy bude zas vypovedať o silách a okolnostiach, ktoré Ameriku a jej spojencov zastavili. Inými slovami, práve dnes, počas irackej krízy, v západných politických kabinetoch a na demonštráciách v uliciach sa buduje čosi, čo sa dá nazvať pravidlami hry preventívnych vojen, ktoré vedú a zrejme budú viesť demokracie s ich nepriateľmi. A podobne ako pravidlá hry dávajú zmysel napríklad šachu, „pravidlá hry“ vo veci vojny dajú zmysel násiliu. Inými slovami, kritériá na začatie preventívnej vojny s Irakom by mali byť nastavené tak, aby sa podľa nich mohla začať akákoľvek preventívna vojna proti krajine s podobným režimom. Takýto pohľad na vec ešte neznamená automatický útok napríklad voči nukleárnej stalinistickej Severnej Kórei, ale môže byť naopak hrádzou voči unáhleným rozhodnutiam. "Pravidlá hry", ktoré počítajú s možnosťou vedenia preventívnej, obrannej vojny, sú v demokratickej politike napokon nutnosťou. Bez nich totiž môže byť preventívny útok v skutočnosti len skrytou agresiou. Dožadovať sa týchto pravidiel nie je výsadou pacifizmu, ale výsledkom občianskej zodpovednosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...