|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008 |

|
|

|
22. január 2003
|
40 rokov od podpísania historickej nemecko-francúzskej zmluvy
|
Ján Šalgovič
|
Dnes, v stredu, si Berlín a Paríž pripomínajú 40 rokov od podpísania historickej zmluvy, ktorá je základom nemecko-francúzskej spolupráce v posledných desaťročiach. Nieto vari pozitívneho politického superlatívu, ktorý by sa v týchto dňoch neobjavil v nemeckých novinách pri príležitosti výročia spomínanej zmluvy. A vskutku: Dohoda medzi legendárnym kancelárom Konrádom Adenauerom a nemenej legendárnym prezidentom Charlesom de Gaulleom patrí medzi vrcholné politické výkony v histórii nielen Starého kontinentu. Posunula totiž kvalitu nemecko-francúzskej spolupráce o kvantový skok vpred. O.C. Rok 1963 patrí do epochy globálnej politiky, poznamenanej tvrdými otrasmi. Veď spomeňme len kubánsku krízu z roku 1962, extrémne politické napätie v Indočíne, najmä vo vojnovom Vietname, ale aj v Európe: v rozdelenom Berlíne. Adenauer a de Gaulle sa v tejto ťažkej situácii rozhodli, že podoprú vzájomné vzťahy oficiálnou zmluvou. Že si podajú priateľskú ruku. Práve Nemecko a Francúzsko, ktoré vlastne odjakživa medzi sebou viedli krvavé vojny! O.C.
Je to už vlastne ošúchaným konštatovaním, ale nemecko-francúzske vzťahy sú ozaj motorom európskeho zjednocovacieho procesu. V tomto kontexte to však jednoducho treba zopakovať, lebo takýto opis najlepšie vystihuje podstatu a nutnosť berlínsko-parížskej previazanosti. Ako publicista Klaus Harpprecht výstižne napísal v týždenníku Die Zeit: „Obaja zistili, že je lepšie dobrovoľne chcieť, ako tak či onak musieť“. A s dôrazom dodal: „K nemecko-francúzskej kooperácii niet alternatívy“.
V tomto duchu sa niesol aj rozhovor súčasného franúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca pre nemecký denník Die Welt. Konštatoval, že „nemecko-francúzske styky nadobudli privilegovaný charakter“. S pohľadom do budúcnosti zdôraznil, že „musíme pracovať na tom, aby oba štáty zdolali novú etapu v službe prehĺbenia európskej integrácie“. Prízvukoval, že „nemecko-francúzsky motor je nenahraditeľný“ a rázne odmietol domnienky, že sa zadrháva.
Kritickejší pozorovatelia nemecko-francúzskej politickej scény, pravda, poukazujú na prípadné negatívne dopady spoločného berlínsko-parížskeho úsilia zmäkčiť kritériá Paktu stability, zaručujúce zdravý ekonomický vývoj. Tu však majú čo povedať aj Európska komisia a zvyšné členské štáty euro-zóny - a z nich mnohé sú naďalej neoblomnými zástancami prísneho výkladu kritérií Paktu stability.
Istým tieňom na nemecko-francúzskej politickej oblohe môže byť aj postoj k bagdadskému režimu - najmä keď pôjde do tuhého, do hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN a do eventuálneho vysielania vojenských jednotiek do Iraku – a síce potom, ako kancelár Schröder kategoricky vylúčil podporu Nemecka rezolúcii Bezpečnostnej rady v prospech vojenského zásahu.
Tieto dva problémové okruhy istotne nestáli dnes, v stredu, v popredí záujmu nemeckých a parížskych politikov. Pompéznym spôsobom sii v historickom zámku Versaille pripomenuli štyri desaťročia zmluvne podloženej a viac ako plodnej mierovej spolupráce; plodnej nielen pre Nemecko a Francúzsko, ale aj pre celú Európu, ba (nebojme sa to povedať!) - pre celý politický a ekonomický svet.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|