Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       23. január 2003 Zložitá voľba českého prezidenta pomáha komunistom Gabriel Sedlák V pondelok 3. februára prevezme právomoci súčasného českého prezidenta Václava Havla buď jeho nástupca, alebo sa o ne podelia premiér a predseda Poslaneckej snemovne. To v prípade, že parlament dovtedy nezvolí novú hlavu štátu. Po minulotýždňovej neúspešnej prvej voľbe pristúpia zajtra českí poslanci a senátori k druhej. AUDIO: „Před chvílí jsem byl jednomyslně zvolen Federálním shromážděním za prezidenta naší republiky.“ Túto vetu vyriekol Václav Havel v decembri 1989, keď sa stal hlavou štátu po prvýkrát. Vtedy hlavou československého štátu. Odvtedy, viac ako trinásť rokov, v Prahe nikto iný podobnú vetu povedať nemohol. Spočiatku to vyzeralo takto. AUDIO: „Jako jediného kandidáta navrhuji Václava Havla.“ (hlas poslankyne Federálneho zhromaždenia) A hoci neskôr Havel protikandidátov mal, žiaden z nich pre neho nebol rovnocenným súperom. Až teraz, keď sa končí jeho funkčné obdobie, sa v Prahe voľba hlavy štátu zmenila na skutočnú politickú súťaž. Výnimočnú osobnosť vyniesla do najvyššieho úradu výnimočná doba. To, či sa do dejín zapíše rovnako hlboko aj Havlov nástupca, ukáže prax. Nateraz je jasné iba to, že pomerne všedné dni prinášajú boj o Pražský hrad, ktorého výsledok nikto nedokáže odhadnúť. Minulotýždňová prvá voľba vyvrcholila duelom medzi dvoma expremiérmi: Václavom Klausom a Petrom Pithartom, pričom úspešnejší bol celkom nečakane prvý z nich. Aj preto Klaus hneď po oznámení výsledkov oznámil, že pôjde do ďalšej voľby. AUDIO: “Ať už bude pokračováním této volby nepřímé, anebo volbou přímou.“ Prakticky hneď po prvej voľbe bolo jasné, že druhá bude súbojom medzi kandidátom ODS Klausom a človekom, ktorý reprezentuje tzv. postklausovské obdobie, bývalým predsedom vlády a sociálnej demokracie Milošom Zemanom. Treťou, podľa pozorovateľov kandidátkou do počtu, je senátorka Jaroslava Moserová. Hoci s úspechom 74-ročnej senátorky takmer nikto neráta, jej účasť môže zmariť napäto očakávaný „súboj titanov“. Môže sa totiž stať, že spolu s kandidátom, ktorý získa najviac hlasov v snemovni, čiže so Zemanom alebo Klausom, postúpi do predpokladaného druhého kola druhej voľby Moserová ako víťazka hlasovania v jej domovskej komore, v Senáte. S návratom Zemana, ktorý je od minulého leta na dobrovoľnom politickom dôchodku, sa do politiky vrátili prvky, ktoré boli súčasťou jeho éry. V posledných dňoch boli noviny plné nepotvrdených správ o rôznych bližšie nešpecifikovaných ponukách, s ktorými Zemanovi ľudia obchádzali potenciálnych voličov tohto expremiéra z radov zákonodarcov. Návratom do čias opozičnej zmluvy, ktorá štyri roky zaručovala toleranciu Zemanovho kabinetu zo strany Klausovej ODS, zaváňala napríklad ponuka, že sa Klaus v prípade Zemanovho zvolenia za prezidenta stane opäť šéfom Poslaneckej snemovne. Objavili sa aj náznaky ponúk hrubšieho zrna v podobe finačnej hotovosti. Na spôsoby Zemanových vyjednávačov sa posťažoval už aj sám Klaus, ktorý sa inak v poslednom čase snaží ako prezidentský kandidát vystupovať zmierlivo. Bez ohľadu na to, koľko z toho, čo sa o kampani kandidáta sociálnej demokracie hovorí, Zemanova éra hovorí sama za seba. Tak ako vtedy, ani teraz nezáleží na tom, do čoho všetkého je on osobne zasvätený. Ak jeho volebný tím nepostupuje štandardne, je za to Zeman zodpovedný rovnako ako bol zodpovedný za vytvorenie atmosféry, v ktorej mohol na vládnych a ministerských pracoviskách vzniknúť nielen hanopis na podpredsedníčku vládnej strany, ale dokonca aj plán na fyzickú likvidáciu novinárky. Je neoddiskutovateľné, že s odchodom Václava Havla sa končí jedna éra novodobej českej histórie. Niekto hovorí, že sa tým končí porevolučné obdobie. Nástupom novej hlavy štátu, či už vzíde z vôle českých zákonodarcov, alebo z uvažovanej priamej voľby, sa v Prahe zmení všeličo. Minulosťou sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane aj izolácia komunistov, s ktorými sa Havel stretával len vtedy, keď musel. Klaus neskrýva, že pri súčasnom rozložení síl v parlamente závisí jeho prípadný úspech aj na rozhodovaní komunistických zákonodarcov, ktorých hlasov sa neštíti. Zeman išiel vo svojej ústretovosti ešte ďalej. Ako prezident by vraj udržiaval so všetkými parlamentnými stranami nadštandardné vzťahy. Inými slovami, ak nabudúce získajú sociálni demokrati a komunisti parlamentnú väčšinu a budú chcieť vytvoriť spoločnú vládu, prezident nebude mať problém s vymenovaním takéhoto koaličného kabinetu. Legitimizácia českých komunistov, ktorá sa začala prinajmenším vlaňajším zvolením ich zástupcu za podpredsedu parlamentu, pokračuje v týchto dňoch ich dôležitosťou pri voľbe hlavy štátu. Zdá sa, že bez prispenia komunistických zákonodarcov, či už priameho, alebo nepriameho, sa Česko zatiaľ nového prezidenta nedočká. A keďže podľa podpredsedu KSČM Miloslava Ransdorfa je ťažko predstaviteľné, aby komunistickí poslanci a senátori hlasovali za pravicového kandidáta, najväčšie šance na úspech má Zeman. Cestu na Hrad mu paradoxne môže otvoriť ODS. Jej zákonodarcovia totiž uvažujú o tom, že ak Klaus nepostúpi do ďalšieho boja, hlasovať už nebudú, aby ich nebolo možné podozrievať z odovzdania hlasu pre Zemana. V takom prípade sa ale môže stať, že pri znížení počtu hlasujúcich bude súčet poslancov a senátorov ľavice na Zemanovo zvolenie stačiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...