Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       23. január 2003 Fortuyn holandskou politikou hýbe dodnes Anna Šišková Holanďania v stredu po ôsmich mesiacoch opäť pristúpili k volebným urnám, aby tak určili zloženie 150 členného parlamentu. Politický život krajiny veľkosti Moravy zažíva nezvyčajne pohnuté časy. Po stredajších voľbách možno s istotou konštatovať, že vražda populistu Fortuyna holandskú politiku natrvalo poznamenala. Po oznámení predbežných výsledkov vybuchla v tábore pravicových kresťanských demokratov – CDA doterajšieho premiéra Jana Petera Balkenendeho vlna nadšenia. Posledné dni pred voľbami prieskumy verejnej mienky naznačovali, že voľby vyhrá stredoľavá Strana práce, na čele ktorej stojí charizmatický mladý politik Wouter Bos. Predbežné výsledky však priniesli ďalšie vzrušenie do ešte prednedávnom pokojnej a niekedy až nudnej holandskej politiky. Kresťanským demokratom sa podarilo získať o dve kreslá viac ako Strane práce, takže oslavy v haagskej centrále kresťanských demokratov boli obrovské. Populistická pravicová strana Listina Pima Fortuyna naopak zaznamenala obrovskú stratu, keď z doterajších 26 mandátov v parlamente klesla na osem. Rovnakou rýchlosťou, ako sa v májových voľbách stala druhou najväčšou holandskou stranou v ďalších voľbách o osem mesiacov, klesla. Trojčlenná pravicová vládna koalícia zložená z Kresťanských demokratov, Strany pre slobodu a demokraciu – VVD – a Listiny Pima Fortuyna nevydržala ani tri mesiace. Listina Pima Fortuyna po smrti svojho lídra triumfálne vpochodovala do holandskej politiky, aby ju potom neustále hádky medzi jej členmi o vedenie strany potopili na politické dno. Strana, ktorá stala na jednom mužovi, na jeho kontroverznej a priamočiarej rétorike proti prisťahovalectvu a korupcii, pár mesiacov po jeho vražde stratila na príťažlivosti pre väčšinu jej pôvodných voličov. Jeden z najčítanejších holandských denníkov Algemeene Dagblad k strate strany poznamenal:„Všetko je minulosťou, voľby aspoň nateraz ukončili búrlivú politickú klímu posledného roka a pol“. Kontroverzný Fortuyn však ani viac ako pol roka po smrti minulosťou pre holandskú politiku nie je. Práve naopak – výrazne ju ovplyvňuje dodnes. Hoci jeho politická strana sa ocitla na okraji politickej scény, populizmus, ktorý vniesol do holandskej politiky Fortuyn v nej zostáva naďalej. Jeho heslá o Holandsku preplnenom prisťahovalcami, či o vysokej kriminalite páchanej príslušníkmi menšín sa natrvalo usídlili v až donedávna útulnej holandskej politike. Útulnej preto, že Holanďania týmto termínom označujú všetko pokojné a príjemné. A tou už holandská politika nie je a to aj napriek tomu, že po ôsmich mesiacoch sa vrátia k moci strany politického stredu. Fortuyn začal hovoriť o veciach, ktoré boli dovtedy tabu, hovoril kontroverzne, ale odpovedal priamo. Jeho kontroverzný štýl ovplyvnil aj terajšiu predvolebnú kampaň. Hovorí analytička z bruselského Centra pre európske politické štúdie Louise van Shaiková: „Politici odpovedali na otázky oveľa priamejšia. Diskusie boli živšie, bolo v tom viacej šou. Pim Fortuyn bol veľmi dobrý pri vystúpeniach v televízii.“ Tému prisťahovalectva v predvolebnej kampani využívali všetky veľké strany od Strany práce, cez kresťanských demokratov až po liberálnu Stranu pre slobodu a demokraciu – VVD. Tá chcela napríklad sťažiť zakladanie islamských škôl a kontrolovať, či výučba v tých, ktoré sú už založené nešíri nenávisť. Okrem toho chcela napríklad znížiť podpory, na ktoré majú nárok iba cudzinci žijúcu v Holandsku. Šéf strany Gerit Zalm sa pripojil k Fortuynovmu niekdajšiemu heslu a vyhlásil: „Áno, Holandsko je plné.“ Nezávislý politický analytik Stefan Maarteel k tomu uvádza: „Strany sa rýchlo prispôsobili novému politickému štýlu, pretože voliči už nechceli nudný štýl starej politickej elity, ktorá bola do seba pohrúžená a s ľuďmi príliš nekomunikovala“. Van Shaiková hovorí o ďalšom elemente, ktorý Fortuyn vniesol do politiky: „Jednou z najväčších vecí, ktorú Fortuyn urobil – predovšetkým medzi mladými je, že začali viac myslieť na politiku, považujú ju za zaujímavejšiu a sledujú ju. Ľudia v Holandsku majú teraz vo všeobecnosti väčší záujem o politiku.“ Zloženie budúcej vlády zostáva zatiaľ záhadou, existuje viacero možností. Holandský pomerný systém prakticky vylučuje možnosť, že by vo vláde bola iba jedna strana. Oficiálne výsledky budú známe v pondelok, keďže je potrebné ešte zrátať hlasy Holanďanov zo zahraničia. Hoci zvyčajne voľby nezamiešajú, keďže rozdiel medzi prvou a druhou stranou je iba dvojmandátový, môže sa tak stať teraz. Isté však je, že pravicoví kresťanskí demokrati by najradšej vytvorili pravicovú vládu a nie koalíciu s ľavicovou Stranou práce. Nudné časy má skrátka holandská politika za sebou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...