Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. január 2003 Riskantný zahranično-politický poker nemeckého kancelára Schrödera Ján Šalgovič, Mníchov Nemecký kancelár Gerhard Schröder sa nachádza v ťažkej zahranično-politickej dileme. Každé rozhodnutie ohľadom vojny v Iraku bude zlé – buď sa pohnevá so Spojenými štátmi alebo poruší najdôležitejší predvolebný sľub. Pred vlaňajšími septembrovými voľbami sa Schröder profiloval razantnými zahranično-politickými výrokmi. Na predvolebných zhromaždeniach vyhlasoval, že Nemecko sa pod jeho vedením v nijakom prípade nezúčastní na (prípadnej) vojne v Iraku – ani keď sa uskutoční pod vlajkou OSN. Po septembri už kancelár nemôže hodiť spiatočku. Ak by zrazu súhlasil so zásahom proti Saddámovi Husajnovi, navždy by mu prischla nálepka politického luhára. Nemecko nie je žiadnym ostrovom osamotených pacifistov. V EÚ je do veľkej miery viazané spoločnou zahraničnou politikou so zvyšnými členskými štátmi Únie, najmä s Francúzskom a Veľkou Britániou. Paríž sa pritom správa extrémne šikovne: Zložitými diplomatickými ťahmi si chce zachovať vplyv v Iraku. V princípe pritom neodmieta ani americkú pozíciu tvrdého postoja proti Saddámovi Husajnovi. Londýn je zase skoro bez výhrad na americkej línii. Nájsť spoločného menovateľa medzi troma euro-mocnosťami je očividne nemožné. Okrem toho: Kancelár Schröder si nemôže dovoliť ďalej zmrazovať nemecko-americké vzťahy. Tie utrpeli veľkú ranu v predvolebnom boji. Kancelár označil washingtonskú politiku za „dobrodružnú“; bývalá ministerka spravodlivosti prirovnala prezidenta Georga Busha k Adolfovi Hitlerovi. Teraz však nejde o fazuľky: Nemecko sa stalo na dva roky členom Bezpečnostnej rady OSN. Zásadne odmietavý postoj nemeckej ľavicovej koalície k možnej akcii proti bagdadskému režimu sa pritom nesmie premietnuť do odmietnutia prípadnej rezolúcie, odobrujúcej vojenskú akciu v Iraku. Kancelár by totiž rozbil aj zvyšný diplomatický porcelán, ktorý zostal pokope po jeho predvolebných protiamerických slovných výletoch. Negatívne hlasovanie Berlína v Bezpečnostnej rade by malo ďalekosiahle záporné následky na nemecko-americké vzťahy. Ak teda bude Nemecko hlasovať za zásah v Iraku, poruší Gerhard Schröder najdôležitejší predvolebný sľub a navždy stratí u občanov politickú dôveryhodnosť; ak bude proti, potom vedome pod Nemeckom podpíli jeho kľúčový zahranično-politický konár: vzťah so Spojenými štátmi, dosiaľ založený na vzájomnej dôvere a na spoločných diplomatických cieľoch. S tými Spojenými štátmi, ktoré sa dlhé desaťročia starali o vojenskú bezpečnosť západnej časti rozdeleného Nemecka! Ak si uvedomíme vyššieuvedené súvislosti, potom sa ozrejmia dnešné Schröderove diplomatické kroky: Všetkými desiatimi sa usiluje o druhú rezolúciu Bezpečnostnej rady. Dúfa pritom, že Francúzsku, Nemecku a ďalším štátom sa podarí oddialiť jej prijatie tak dlho, až poveternostné podmienky viac-menej znemožnia zásah. Alebo, že Amerika zaútočí bez druhej rezolúcie a nemeckí vládni ľavicoví politici si ostentatívne budú umývať ruky v diplomatickej nevinnosti. Kancelár Schröder hrá zahranično-politický poker najvyššieho stupňa – s mimoriadne vysokým nasadením a extrémne riskantnou taktikou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...