Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       30. január 2003 Osem Európskych krajín podporilo USA voči Iraku Daniel Raus Ako diplomatický blesk z čistého neba zazneli dnes správy o spoločnom vyhlásení predstaviteľov ôsmich európskych krajín, vyjadrujúcom faktickú podporu Spojeným štátom, čo sa týka politiky voči Iraku. Podpísané nie sú samozrejme Francúzsko a Nemecko a dnešný krok sa cápe ako pokus vyvážiť ich odmietavý postoj. Washington dostal dlho očakávanú podporu zo starej dobrej Európy. Pozitívne vyjadrenie sa síce netýka ani zďaleka celého kontinentu, z diplomatického a psychologického hľadiska však predstavuje doslova zlom. Viaceré svetové denníky uverejnili článok, pod ktorý sa podpísalo osem európskych predstaviteľov: 5 z krajín Európskej únie a traja z nových členských štátov NATO, teda z Poľska, Maďarska a Českej republiky. Situácia na kontinente sa teda radikálne mení. Doteraz podporoval Washington najmä britský premiér Tony Blair – bol však osamotený, ako povestný hlas na púšti. Postarali sa o to predovšetkým Francúzsko a Nemecko, ktoré sú jednoznačne proti vojne v Iraku a nerozpakujú sa hovoriť v mene Európy ako takej. Veci dospeli až tak ďaleko, že americký minister obrany Donald Rumsfeld vyhlásil, že Nemecko a Francúzsko sú „stará Európa“ a okrem nich jestvujú aj iné krajiny, ktoré mapu kontinentu menia. Teraz sa teda ozvali, okrem Británie, aj Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Dánsko, Česko, Poľsko a Maďarsko. A čo je dôležité, myšlienka spoločného textu sa nezrodila v Londýne. Jej iniciátorom je španielsky premiér Jose Maria Aznar. Britský premiér Tony Blair sa zajtra v Camp Davide stretne s americkým prezidentom Bushom. Dnešný článok bude mať pri ich rozhovoroch osobitný význam. Všeobecne sa totiž predpokladá, že obaja štátnici sa dohodnú na posledných strategických veciach pred vojenským zásahom v Iraku. Čo ale hovoria politickí pozorovatelia? Heather Grabbeová z londýnskeho Centra pre európske reformy poznamenáva, že dôležitejšie ako obsah vyhlásenia sú podpisy pod ním. Inými slovami, kto sa s ním stotožnil a kto nie. Chýba napríklad podpis zvyčajne proamerického Holandska: AUDIO: „Zaujímavé je, že Európa neváha ukázať svoju rozdelenosť kvôli obavám, že dôsledky krízy narušia transatlantické vzťahy“. Nezávislá pozorovateľka, žijúca v Londýne, Alexandra Ashbourneová vidí v terajšej situácii chronickú neschopnosť Európanov nájsť spoločné stanovisko: AUDIO: „Nanešťastie to, podľa mňa, ukazuje, že v ťažkostiach sa Británia a ďalšie podpísané krajiny pozerajú radšej na Ameriku, ako by sa spojili s inými európskymi partnermi“. Dodajme, že rozdielne názory v kľúčových okamihoch sú takmer európskou tradíciou. Pozitívny postoj k Amerike má ale svoje dôvody. Boli to Spojené štáty, kto v minulom storočí pomohol rozhodnúť dve svetové vojny a vďaka komu zostala studená vojna studenou. Boli to Spojené štáty, kto pomohol Európe k dnešnej integrácii a kto sa postavil na čelo operácií v Bosne či v Kosove. Americká prítomnosť na starom kontinente je dodnes jedným zo základov európskej stability. Pozrime sa teda na obsah vyhlásenia. Siedmi premiéri a prezident Václav Havel podčiarkujú, že euro-americké vzťahy sú zárukou slobody a sú teraz dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým. Transatlantický vzťah sa preto nesmie stať obeťou hrozby, ktorú predstavuje iracký režim. Je naopak potrebné zachovať jednotu, pretože práve v nej je sila Západu. Dodajme, že text je všeobecný a v zásade neprotirečí formuláciám Nemcov či Francúzov. Ide ale naozaj o podporu či nepodporu Spojeným štátom. Inými slovami: v Európe nič nové.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...