Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       3. február 2003 Chorvátsko sa chce stať členom EÚ Peter Gabaľ Chorvátsky premiér Ivica Račan počas minulotýždňovej návštevy Bruselu v rozhovore so šéfom Európskej komisie Romanom Prodim uviedol, že pravdepodobne v polovici februára Záhreb podá prihlášku za člena Európskej únie. Prodi odvetil, že okrem splnenia politických a ekonomických kritérií bude musieť Chorvátsko zlepšiť spoluprácu s haagskym tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Hovorca chorvátskeho ministerstva pre európsku integráciu Boris Hajós však pre Slobodnú Európu povedal, že krajina za posledné roky vytrvalo smeruje k ekonomickým, inštitucionálnym a politickým podmienkam členstva a že takisto pokračuje spolupráca s tribunálom: AUDIO: "Bol prijatý ústavný zákon o právach menšín, začala sa reforma súdnictva, zákon o verejnoprávnej televízii prechádza chorvátskym parlamentom. A, samozrejme, pokračovali sme v spolupráci s medzinárodným tribunálom v Haagu. Návrat utečencov sa takisto pomaly zlepšuje a rovnako sme sa usilovali o zlepšenie regionálnej spolupráce." No napriek optimistickým stanoviskám tu zostáva vec, zaťažujúca vzťahy Chorvátska s Európskou úniou a napokon i zvyškom medzinárodného spoločenstva. A to je pretrvávajúca nechuť vydať do Haagu bývalého veliteľa armády Janka Bobetka, ktorý bol v septembri 2002 obvinený z vojnových zločinov proti etnickým Srbom, spáchaných počas vojny v bývalej Juhoslávii v prvej polovici 90. rokov. Obvinenie narazilo v Chorvátsku na odpor verejnosti, veľká časť ktorej sa na Bobetka díva ako na hrdinu vojny za nezávislosť krajiny. V obavách zo straty popularity medzi voličmi preto Račanova vláda - napriek stanovisku západu – naďalej odmietala Bobetkovo vydanie. Analytička bruselského Centra pre európske politické štúdie Gergana Nučeva v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu povedala, že socialistami vedená vláda čelí ťažkej úlohe presvedčiť Chorvátov, že spolupráca s tribunálom v Haagu je presne to, čo krajina potrebuje pre svoju budúcnosť: AUDIO: "A v tom to je: musíte vziať svoju politickú odvahu a investovať politický kapitál, ak chcete byť súčasťou medzinárodného orgánu, medzinárodného spoločenstva, a nemyslím si, že existuje spôsob ako sa tomu vyhnúť alebo to obísť. Nemyslím si, že Európska únia zľaví z týchto svojich požiadaviek. Takže čím skôr sa tým začne chorvátske vedenie, politická elita, zaoberať na domácej pôde, meniť smer domácich diskusií, vysvetľovať a pokúšať sa presvedčiť ľudí, že je to tak správne, tým lepšie." S tým súhlasí aj analytik londýnskeho Economist Intelligence Unit Matthew Shinkman, ktorý pripomína tlak medzinárodného spoločenstva a náznaky amerického veľvyslanca v Záhrebe či samotného tribunálu, že trpezlivosť dochádza. My však pripomeňme, že Račanova vláda v neposlednom rade argumentuje starobou a najmä veľmi zlým zdravotným stavom Janka Bobetka. V celkovom pohľade je pritom Chorvátsko perspektívnou krajinou. Paradoxne pod vedením bývalých komunistov, ktorí sa stali sociálnymi demokratmi. Od začiatku roka 2000, kedy umiernené strany odstavili od moci nacionalistov bývalého prezidenta Franja Tudjmana, líder sociálnych demokratov a premiér Ivica Račan vedie krajinu cestou širokých reforiem a smerovania k Západu. Zotavuje sa vojnou poškodené hospodárstvo, a to najmä za prispenia turistického ruchu. V roku 2000 sa krajina stala členom programu spolupráce s NATO známeho ako Partnerstvo pre mier, o rok neskôr podpísala významnú dohodu o spolupráci s Európskou úniou. Ako ďalší pozitívny krok je vnímaná tohtoročná dohoda o stand-by úvere s Medzinárodným menovým fondom, čo by malo Chorvátsku priniesť ďalší rozvoj a pritiahnuť zahraničné investície. Produkt v prepočte na jedného obyvateľa je dva a pol krát vyšší, než v Bulharsku a Rumunsku. Analytik londýnskeho Economist Intelligence Unit Matthew Shinkman však považuje za nepravdepodobné, že by Chorvátsko napriek, lepším ekonomickým výsledkom, dostihlo spomínanú dvojicu balkánskych krajín na ceste do Európskej únie. Bulharsko a Rumunsko totiž podľa neho procesne pokročili ďalej, než Chorvátsko. Hovorca chorvátskeho ministerstva pre európsku integráciu Boris Hajós mu však oponuje tým, že aj keď Chorvátsko zatiaľ nie je oficiálnym kandidátom, tak už zosúlaďuje svoje zákonodarstvo s európskou legislatívou a pracuje na zlepšení koordinácie medzi vládami kandidátskych krajín. Hajós preto dúfa, že Chorvátsko má veľké šance zúčastniť sa na rozširovaní únie spolu s Bulharskom a Rumunskom: AUDIO: "Dúfame vo vstup v druhej vlne rozširovania bez ohľadu na to, kedy nastane," tvrdí Boris Hajós a za najbližší cieľ označuje získanie štatútu kandidáta, pričom na budúci rok by chcelo začať prístupové rokovania. My len dodajme, že podceňovať Chorvátsko z čisto formálnych a procesných príčin sa môže ukázať ako krátkozraké. Ako nejeden obyvateľ Slovenska sám dobre vie z vlastnej skúsenosti, je to v pravom slova zmysle stredoeurópska krajina, a prevádzanie záväzkov z papiera do života môže byť pri troche šťastia a dobrej vôle veľmi rýchle.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...