Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       6. február 2003 Vyhlásenie V-10 sa nie všade stretlo s plným pochopením Peter Gabaľ Vyhlásenie ministrov zahraničných vecí vilniuskej desiatky po včerajšom vystúpení šéfa americkej diplomacie na pôde Bezpečnostnej rady OSN uznalo ním predložené dôkazy proti Iraku za presvedčivé a ministri vyzvali radu, aby podnikla potrebné kroky proti hrozbe, ktorú pre medzinárodný mier a bezpečnosť predstavuje Irak. Vyhlásenie vyvolalo pestrú paletu reakcií. Keď minulý týždeň vo štvrtok zverejnilo svoje vyhlásenie osem európskych štátnikov, objavil sa paradoxný postreh, že Európu rozdeľuje práve táto výzva k jednote. Podobné komentáre prichádzajú i na adresu včerajšieho vyhlásenia ministrov zahraničných vecí vilniuskej desiatky. Z iného uhla pohľadu sa však vec javí tak, že efektívne rastie európska podpora americkým snahám o odzbrojenie Iraku. Po minulotýždňovej výzve predstaviteľov napospol členských štátov NATO sa k podobnému postoju pridalo desať kandidátov, z ktorých sedem už bolo do Aliancie pozvaných koncom minulého roka na jej pražskom summite. Americkým prezidentom Bushom budovaná "koalícia ochotných" tak už má spolu so Spojenými štátmi už 19 členov. Aspoň na prvý pohľad. Na jednej strane totiž vzniká efektná a početne silná protiváha hlasu Nemecka a Francúzska, ktoré oponujú Spojeným štátom vo veci Iraku. Na strane druhej však silu týchto vyhlásení oslabujú vnútropolitické trenice. Podpis českého prezidenta Václava Havla sa totiž objavil pod minulotýždňovou výzvou len tri dni pred jeho odchodom z funkcie a bez záštity premiéra a pri opatrnom stanovisku parlamentu. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý sa dodatočne pripojil k minulotýždňovej výzve, a minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý sa podieľal na včerajšej iniciatíve, našli prevažnú oporu vo vláde a dnes i v parlamente, hoci nie za plnej podpory všetkých vládnych strán. Vedenie kresťanských demokratov totiž nesúhlasí so slovenskou podporou americkej politiky voči Iraku. Predseda zahraničného výboru parlamentu Ján Figeľ, ktorý reprezentuje práve KDH, navyše v rozhovore pre Slobodnú Európu už včera kriticky poznamenal, že o iniciatíve ministrov nič nevie, a že by bolo dobré, keby sa členovia výboru nedozvedali o takých zahraničnopolitických iniciatívach až z médií a dodatočne. V trochu jemnejšej podobe, no podobnom duchu, sa začala diskusia na rovnakú tému aj v Chorvátsku. Šéfredaktorka vysielania Slobodnej Európy pre Chorvátsko Mirjana Rakela nám k tomu povedala: AUDIO: "Chorvátsky prezident podporuje myšlienku vojny proti terorizmu, a vládne politické strany s ním v prevažnej miere súhlasia. Niektoré parlamentné strany sú však trochu zmätené, nie je im celkom jasné o čo ide, nikto im vopred nič nepovedal, a tak až v priebehu ďalších dní si bude možné urobiť v tomto smere podrobnejší obrázok o Chorvátsku." Ako zmätenejšia a problematickejšia sa ukazuje situácia v Bukurešti. Hovorí zástupkyňa riaditeľa rumunského vysielania našej rozhlasovej stanice Ileana Breitenstein: AUDIO: "Po včerajšom zverejnení vyhlásenia vilniuskej desiatky rumunský minister zahraničných Mircea Geoana vydal vlastné stanovisko, že postoj Rumunska je veľmi podobný postoju Európskej únie. O nej sa však vyhlásenie vilniuskej desiatky ani nezmieňuje. Dnes vyšla rumunská vláda so stanoviskom, ktoré sa takisto začína slovami, že pozícia Rumunska je v súlade so stanoviskom Európskej únie. Je to teda rozdielny politický postoj? Alebo nedorozumenie? Nedostatok podrobnej pozornosti? Aj to sa môže stať... To je teraz ťažké povedať." Rozhodujúce slovo z Bukurešti teda príde až o niekoľko dní. Ileana Breitenstein dodáva: AUDIO: "Budeme si teda musieť počkať, ako sa k veci postaví vláda, ktorá bude situáciu analyzovať na budúci pondelok, a najmä ako sa k celej veci postaví parlament a ako rozhodne, ak sa začne vojna v Iraku a ak bude Rumunsko požiadané o pomoc." Bukurešť si teda ešte bude musieť ujasniť, či si stojí za podpisom pod deklaráciou vilniuskej desiatky, alebo či sa bude zaštiťovať Bruselom. Ten je totiž so včerajším vyhlásením nespokojný rovnako ako Grécko, ktoré Európskej únii v súčasnosti predsedá. Podľa nich totiž táto iniciatíva podkopáva snahy o spoločné európske stanovisko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...