Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. február 2003 Kríza v NATO: Aké bude vyústenie? Daniel Bútora Nezhody medzi spojencami v Atlantickej aliancii, vyjadrované zástupcami jednotlivých štátov v centrále NATO, vyústili do sporu, ktorý mnohí neváhajú nazvať krízou. Téme sa venuje aj Daniel Bútora. Nie že by to bolo po prvý raz, čo to medzi členmi Atlantickej aliancie zaiskrilo tak, že sa hovorí o krízovej situácii. Transatlantický spor je však tentoraz výnimočných rozmerov, týka sa akútnej situácie (na rozdiel od obrovskej, ale latentnej sovietskej jadrovej hrozby v minulosti) a zdá sa, že odráža hlbšie názorové rozdiely medzi Washingtonom na jednej strane a Berlínom a Parížom na strane druhej. Znamená to tiež, že hoci nie je korektné hovoriť o americko-európskom spore (viaceré európske štáty stoja skôr na strane Ameriky), ide o spor s dvoma krajinami, ktoré stáli ako pri zrode NATO, tak aj pri zrode Európskej únie. Krajinou, na ktorej sa Spojené štáty s Francúzskom a Nemeckom zrazili, je Turecko. To požiadalo pomoc kvôli prípravám na možnú vojnu s Irakom. Francúzsko a Nemecko (spolu s Belgickom) tento krok zablokovali. Americký veľvyslanec pri NATO Nicolas Burns to komentoval dramaticky. AUDIO: „NATO čelí vážnej kríze. Základom našej aliancie je, že ak majú spojenci problémy, prídeme im všetci na pomoc. Turecko požiadalo o prieskumné lietadlá, o protiraketové systémy Patriot a o tímy proti chemickým a biologickým zbraniam pre obranu Turecka, nie pre útočné zámery. Požiadavka bola vznesená pred troma týždňami. Celé tri týždne o tom diskutujeme. Turecko dnes – veľmi nezvyčajne – požiadalo o konzultácie podľa článku 4 Washingtonskej zmluvy. Spojené štáty sú predsvedčené, a povedali to aj naši ministri obrany a zahraničných vecí, že všetci spojenci NATO musia splniť svoj záväzok.“ Burnsove ostré a verejne vyslovené slová sú ešte v čomsi novinkou: diplomati preniesli svoj zápas z kuloárov pred kamery a mikrofóny. Podobne nevraživo reagoval včera večer aj americký prezident George Bush – toto rozhodnutie podľa neho negatívnym spôsobom ovplyvňuje celé NATO. Takéto verejné výmeny názorov neprispievajú k prehĺbeniu vzájomnej dôvery a iba pomáhajú „zakopať“ oba tábory v ich pozíciách. Generálny tajomník NATO lord Robertson sa ešte včera snažil presvedčiť, že všetko môže dopadnúť dobre. AUDIO: „Toto je jednoznačne zložitá situácia. Ale spojenci mali spory aj v minulosti, a budú ich mať aj v budúcnosti. Podstatné je dosiahnuť konsenzus, a ja som presvedčený, že sa nám to podarí.“ Naopak, turecký premiér Abdullah Gul netajil nad postojom spojencov sklamanie, možno až rozhorčenie. AUDIO: „Turecko bránilo počas Studenej vojny celú Európu, a slúžilo ako jej štít. Preto nemôže byť pochýb, že NATO si teraz musí splniť svoje záväzky.“ Prečo vlastne riskujú Nemecko a Francúzsko ďalšie zhoršenie vzťahov so Spojenými štátmi, a hnev Turecka, už aj tak sklamaného z odmietania pozvánky do Európskej únie? Ich predstavitelia hovoria, že v prípade vojny samozrejme Turecku prídu na pomoc. Príprava na situáciu po vypuknutí konfliktu v Iraku by však znamenala priznať, že snaha OSN o odvrátenie vojny zlyhala a že vojna je neodvratná. Inak povedané, Turecko je iba obeťou sporu medzi Amerikou a nemecko-francúzskym záprahom. Naviac, obe krajiny nedávno predložili návrh na predĺženie inšpekcií OSN v Bagdade, tento návrh privítalo aj Rusko. Spojené štáty zostávajú voči tejto snahe skeptické, ako hovorí minister zahraničných vecí Colin Powell. AUDIO: „Viac inšpektorov nie je riešením. To, čo by malo urobiť Francúzsko a Nemecko a ďalší členovia Bezpečnostnej rady OSN, je opäť sa pozrieť na rezolúciu 1441. Nedostatok spolupráce zo strany Iraku, falošné vyhlásenia a všetky iné akcie znamenajú, že OSN by sa mala zísť a posúdiť, či nastal čas na vážne dôsledky.“ Otázkou je, aké dôsledky vyplynú z najnovších sporov pre samotné NATO. V minulosti sa všetky krízové momenty podarilo vyriešiť – čiastočne však aj preto, lebo všetkých spájala sovietska hrozba. Ako to však bude teraz, keď rôzne nové riziká, od medzinárodného terorizmu po šírenie zbraní hromadného ničenia, vnímajú niektoré krajiny Európy úplne inak ako Amerika? Jedna odpoveď je, že Američania si poskladajú všetky prejavy anti-amerikanizmu za posledné roky, a rozhodnú sa z Európy krok po kroku vycúvať. Na druhej strane, ďalších 15 členov NATO sa k Nemecku, Francúzsku a Belgicku nepripojilo. Možno jedným zo znakov, že sa situácia upokojuje, bude, keď obe strany prejdú opäť k diplomatickým jednaniam a na verejnosti sa stratia dnešné ostré slová.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...